Never stop singing/ Ashton Irwin

Part 5

Prebral som sa v obývačke na gauči v neľudskej polohe. Môj rozospatý look prekazilo svetlo žiariace z každého kúta tohto domu. Poobzeral som sa okolo seba ale chalanov a Ally som nikde nevidel. Asi museli ísť do svojich izieb.

Zamieril som si to kuchyne, kde sa raňajky pripravovali už vo veľkom. Moment, to už je ráno?

,,Dobré ráno" ozval sa mi z poza chrbta slabý ženský hlások.

,, Dobré aj tebe, Ally" otoc som sa a usmial som sa na ňu. Má na sebe len niečie tričko, ktoré jej siaha do polovice stehien. Vlasy má zopnuté v strapatom drdole.

,,Ako si sa vyspal?"

,,V pohode. Vlastne.... kedy som zaspal?" zisťujem, pretože nemám vôbec pojem kedy som zaspal.

,,Pár minút po tom čo sme sa dosmiali. Zaspal si ako batoľa"

To znamená, že som prespal celý film. Fakt skvelé.

,,Aha" povedal som zahanbene

,,Čo máš dnes v pláne, Ally?" ozval som sa po troj minútovej obmlke, presne vtedy ako Ally položila predomňa tanier s palacinkami.

,, Bože Ally ja ťa milujem" a dal som jej bozk na líce. Všimol som si ako sa začervenala ale nič nepovedala.

,, Na tvoju predošlú otázku...ehm..... dnes nemám nič na pláne" roztomilo sa usmiala.

Takmer som sa zadrhol palacinkou ale nakoniec som to ustál. Chcel som niečo povedať no začal zvoniť mobil. Obzeral som sa okolo seba no môj mobil nikde. Pozrel som sa na Ally. Výraz jej tváre a slzy v očiach hovorili za všetko.

,,To je Austin" povedala z trasúcim sa hlasom. Naznačil som jej aby to zdvihla a dala na hlasitý odposluch.

,,Ahoj, Ally. Ja... chcem sa ti ospravedlniť za to, čo som ti včera spôsobil. Ver mi, toto som nebol ja. Áno priznávam sa, fetujem. Nejak som sa dostal do zlej partie a bolo. Tebe nikdy nechcem ublížiť. Nechcem sa vyhovárať na fet ale inak to nejde" tieto jeho bludy ma nezaujímajú. Len pretočím očami, čo si samozrejme, musí všimnúť Ally a pozrie na mňa z pohoršeným pohľadom. Myknem plecami.

,,Viem, že je teraz pri tebe a viem, že ma počuje. Takže Ashton prepáč ten včerajšok. Nebol som to ja"

,,O čo ti ide Austin?" vzkypela vo mne žlč.

,, Pozri sa, viem, že obrábaš Ally a nie len ty ale všetci chalani v tom skurvenom dome"

,,Ja a chalani už vôbec Ally neobrábame, neviem odkiaľ si to vzal ale v pohode. A ak nechceš skončiť na policajnej stanici tak nám daj pokoj. Inak ma spoznáš v tej horšej stránke. A nie len mňa ale všetkých v tomto dome. Takže si daj pohov" z druhej strany linky som počul len povzdych a následne na to ukončený hovor. Zabralo to.

,,Ashton, nevieš čoho je schopný. Prinajhoršom ťa.... vás... môže... môže vás zabiť. Keď ste tu neboli, a vlastne sme sa ešte nepoznali, vyvádzal ako besný. Chytil ma totiž od krk" Ally sklonila hlavu. Pritiahol som si ju do objatia a venoval bozk do vlasov.

,,Ďakujem, Ash" zamumlala mi do trička.

,,Za čo?" odtiahol som sa a pozrel jej do očí.

,,Za toto všetko. Stojíš pri mne, podporuješ ma aj keď sa poznáme len dva dni aj z cestou" pousmial som sa.

,,Nie len ja ale aj chalani. Možno nie sú s tebou stále ako ja ale to sú proste oni. Vymýšľajú stále niečo nové. Po nejakom čase ich to omrzí a budú ti chodiť za zadkom" žmurkol som na ňu a ona sa začala smiať. Má tak nádherný smiech.

Teraz možno urobím niečo, čo budem najbližší týždeň ľutovať. Zapozeral som sa jej do očí, sklonil sa a..... pobozkal som ju. Dlho, vlastne od prvého momentu som čakal na túto chvíľu. Prekvapilo ma to, že začala spolupracovať. No netešil som sa dlho pretože našu chvíľku prerušil buchot.

,,Žijem!" ozval sa Calumov hlas celým domom. Určite sa zrúbal zo schodov.

,,To sú palacinky?" zaziapal, keď sa objavil v kuchyni. Doslova sa na ne zo srdiečkami v očiach vrhol. Nestačil prehltnúť sústo, už aj si pchal ďalšie. O pár minút sa už nadžgávali ostatní a o sekundu na to sa domom ozýval Allyin hlasný smiech. Len som nad nimi pokrútil hlavou a pobral sa do svojej izby.

Čakal na mňa totiž kufor. Nenávidím vybaľovanie. Zatvorím za sebou dvere a znechutene sa zvalím na posteľ. Prvých pätnásť minút premýšľam, čo budem robiť, keď sa mi pohľad upriamy na kufor. Či chcem alebo nie, musím ho vybaliť. Tie mesiace počas koncertov boli náročné, veľa cestovania, balenia, rozkladania techniky, balenie techniky, skúšok a podobne. Ale nesmierne som si to užil.

Počas mojich myšlienkových pochodov som si ani nevšimol, že mám kufor prázdny. Drogériu odložím na svoje miesto v kúpeľni, a špinavé oblečenie hodil na kôpku pred dvere.

Rozhodol som sa, že si pôjdem dať sprchu. Veď mám na sebe len nohavice.

Všetko zvyšné som zo seba zhodil ako mávnutím čarovného prútika. Na svoje nahé telo som nechal padať horúce kvapky vody. Cítil som, ako sa moje telo uvoľňuje. Blažený pocit. Bolo už na čase použiť sprchový, pretože sa voda začala meniť na studenú. Zmyl som zo seba sprchový, zatvoril vodovodný kohútik,  zabalil sa do uteráka a prišiel do izby.

Pokračoval som do šatníka po tričko a tepláky. Zobral som prvé čo mi prišlo pod ruku a obliekol som sa. Okolo hlavy som si dal čiernu šatku z ornamentmi a vyšiel som z izby.

Na počudovanie obývačka bola prázdna. A tak isto aj v dome bolo ticho. Priam až nezvyčajné. Ticho ma vábilo do driemot až som sa napokon tomu poddal.

🎶🎶🎶🎶

Prebral som sa na nejaký čudný pocit. Akoby nadomou niekto stál a sledoval ma. V rýchlosti som otvoril oči a uvidel som nadomou skláňajúceho sa anjela.

,, Ako dlho som spal? A kde sú všetci?" spýtal som sa chrapľavým hlasom.

,, Spal si asi len hodinku. A chalani sú na záhrade. Tiež spia" uškrnula sa. Je vidieť, že je uvoľnená. Ranný telefonát z Austinom ju poriadne rozhodil.

,, Nezájdeme dnes niekam? Napríklad na zmrzlinu alebo koláčik?" nadhodil som. Viem, že zmrzlina a koláčik sú pre pubertiakov ale nič iné ma v tej chvíli nenapadlo.

,, Pozývaš ma na rande?" spýtala sa trošku úchylným hlasom

,,Už to tak asi bude" usmial som sa a žmurkol. Ally sa hneď začervenala.

,,Idem sa pripraviť a môžme ísť" nestihol som ani len otvoriť ústa aby som niečo povedal a už bola preč. 

Pripadalo mi to akoby som čakal celú večnosť, no v skutočnosti to bolo asi desať minút.

,,Tak som hotová" keď som sa otočil neveril som vlastným  očiam. Mala na sebe biele šaty, ktoré jej siahali tesne nad kolená. V rukách držala krémový svetrík. Na nohách mala biele členkové Vansy a vlasy mala jemne natočené. A toto stihla za desať minút? Veď ženám to trvá vždy dlhšie než mužom.

,, Páni Ally..... wow" zmohol som sa len na tých pár slov, pretože mi vyrazila dych. A to úplne.

,,Môžme ísť?" spýtala sa a ja som len nemo prikývol. Nakoniec sme ruka v ruke vyšli z domu.