Never stop singing/ Ashton Irwin

Part 2

Austin sa na mňa len zmätene pozeral. Jeho nebesky modré oči sa zrazu zmenili na nebeské peklo. Napriek tomu ma však pustil, ale to, čo povedal si mohol odpustiť.

,,Takže ty už obrábaš MOJU Ally?" tieto slová ma zaboleli. Pichlo ma pri srdci.

,,Nie pane. Ja som len šofér. A som šťastne ženatý a dieťa na ceste, takže prečo by som mal" Fred si odkašle  ,,obrábať slečnu Ally?" povedal tiež zmätený Fred.

,,Slečna Ally mám odviezť tohto pána?" slová boli asi zbytočné tak som len prikývla.

Austin začal vyvádzať ako ešte nikdy. Nespoznávam ho. Začal kričať na Freda a dokonca aj na mňa, vraj som ho podviedla. Padli aj slová typu "si šľapka, kurva". Nestačila som sa ani len pohnúť, slzy mi stekali dolu tvárou, zatiaľ čo Fred nejak spacifikoval Austina a zamkol ho v aute.

,,Slečna Ally ste v poriadku? Alebo mám zavolať sanitku?" bohužiaľ tentokrát zomňa nikto nič nedostane, pretože som v poriadnom šoku. Fred očividne moju odpoveď pochopil a pobral sa preč. Znova som ostala v dome sama ako prst.

Zničene som si sadla na stoličku a premýšľala nad tým, čo sa za posledných desať minút udialo. Slzám som nechala voľný priebeh. Pred očami som mala len Austinov nahnevaný výraz, keď sa tu zjavil Fred. Ale ešte pretým som si všimla jeho oči. Bolo to až nebeské peklo. A dokonca mal až moc veľké zreničky. On húli? Pane bože len to by mi chýbalo ku šťastiu.

Chrbtom pravej ruky som si utrela slzy a išla sa radšej naobedovať. Poslednú palacinku som mohla vyhodiť do koša lebo zhorela na uhlík. Vzala som si svoju porciu so sebou do obývačky a pustila telku. Na mňa hneď vybehlo niekoľko infomácií o nejakej skupine z názvom 5 Seconds of Summer. Ešte som o tej kapele nepočula, ale to ako o nich rozprávajú, sú asi najžiadanejšia kapela tu v celej Austrálií. 

Svojim  periférnym videním vidím na stole nejakú obálku. Schmatnem ju tak rýchlo ako som ju uvidela. Keď však začnem čítať jej obsah, skoro sa zadrhnem palacinkou.

Drahá Ally!!

Iste vieš, že nevieš kto ti píše a tak skoro sa to ani nedozvieš.   

Ale teraz sa zahráme jednu hru. Ty dáš pokoj jednej nemenovanej osobe, o ktorej sa čoskoro dozvieš. A keď jej nedáš pokoj, budem ti robiť zo života peklo do konca tvojho života. Skrývim ti každý jeden vlások, ktorý máš na hlave a jeden po druhom ti odseknem prsty a prídeš o to najcennejšie.

Ku tomuto listu máš aj pár drobností. 

Čítam dobre? Som tu len pol dňa aj z cestou a už sa mi niekto vyhráža? A vôbec čo je to za psychopata, že práve mne píše takého listy? Rýchlo sa pozriem do obálky a vidím tam dve fotografie. Mňa a Austina. Čo s tým má spoločné on? Do čoho sa zase zaplietol?

🎶🎶

Dnešný deň ubieha akosi z ničoho nič pomaly. Je len niečo po pol piatej a ja sa príšerne nudím. Ale moje myšlienky stále ubiehajú k tomu listu a k Austinovi ako sa správal. Ten chalan nie je  v poriadku. Ako sa poznáme nemal nikdy také správanie a bol ku mne láskavý.  Vlastne bol milý a láskavý ku každému. Ale čo ho tak zmenilo? Myslím, že odpoveď na túto otázku nedostanem. 

Ani neviem ako, zapnem si telku a len tak prepínam. Zaujme ma jedna reportáž, no nevnímam o čom rozprávajú. Zaujme ma len chalan z kučeravými vlasmi. Ten je brutálne pekný. Spamätám sa až vtedy, keď dajú reklamu. Po asi desiatich minútach vypnem telku a rozhodnem sa pozrieť si nejaký film. 

Ale to by som nebola ja keby ten film nevnímam. Moje myšlienky stále odbiehajú tam kde by nemali. 

Poznáte aj vy ten pocit, keď ležíte a z ničoho nič sa vám začne pred očami premietať váš život? Presne teraz sa tak cítim ja. 

Zrazu mi po líci stečie slza.  Potom ďalšia. A ďalšia. A nakoniec už plačem. Dávam tomu voľný priebeh. Už si ani nepamätám kedy som tak plakala.

Počas môjho slzenia ide čas už  akosi prirýchlo. Je už niečo po pol noci. Odoberiem sa k sebe do izby a ľahnem si. Momentálne  nie som schopná sa udržať na nohách a na sprchu sa môžem vykašľať.
Po asi 10 minútach prevaľovania som nakoniec zaspala.

🎶🎶🎶🎶

Ráno som sa zobudila na buchot, ktorý šiel z kuchyne. Ešte stále podrobená spánkom som chtiac nechtiac musela vyliezť z dokonalo vyhriatej postele. 

Z extrémne malou dušičkou som pomaly zašla do kuchyne, kde som uvidela stáť drobné žieňa, ktoré niečo majstrovalo.

,,Prepáčte mi, že som Vás zobudila. Nechcela som" začala trošku roztrasene. Len som sa na ňu pousmiala.

,,To nič. Stáva sa. Inak ja som Ally. Ally Dowson" vystrela som k nej ruku. Zo smrťou v očiach ju opätovala

,,Ja som Sophia. Som Vaša hm ako to povedať. Skrátka Vám budem variť, upratovať a ak budete chcieť robiť aj spoločnosť, aby ste v tomto dome nebola sama" 

,,Môžeš mi aj tykať, Sophie. Mám pocit, že medzi nami nie je veľký vekový rozdiel. Budem rada keď mi budeš pomáhať aj všetko ostatné. V tomto novom  veľkom meste  som stratená. A to doslova." Sophia sa na tom len zasmiala a je celkom dosť možné, že si poriadne vydýchla.

Spoločne sme dovarili obed a len tak sa rozprávali o niečom a zároveň o ničom. Dozvedela som sa, že Sophia pochádza presne z toho  istého mesta ako aj ja.  Do Austrálie prišla pred rokom.

Nakoniec sme sa museli rozlúčiť, pretože sa stará o chorého brata. Tá žena nie len, že má dve práce naraz ale ešte sa aj trápi. Videla som jej to v očiach. Neboli vysmiate ako jej tvár. Bola zničená.

Odohnala som svoje dotieravé myšlienky na druhú koľaj a radšej sa ujala práce okolo riadu. Naukladala som riad do umývačky riadu, keď sa domom rozozvučal zvonček.

Prišla som k dverám a na mňa sa usmievala rozžiarená Fredova tvár.  Pousmiala som sa aj ja a pustila ho dovnútra.

,,Prepáčte slečna za takýto v úvodzovkách prepad ale  prišiel som sa presvedčiť, že ste v poriadku" musela som sa pousmiať ešte viac. Tento chlap ma prekvapuje každým dňom viac a viac.

,,Ďakujem za opýtanie Fred. Som v poriadku"

,,A ešte jedna vec. Neviem či vám dali vedieť ale musíte sa čo najskôr dostať do kancelárie pani Newtonovej. A to už hneď teraz" vyjavene som naňho vylúlila svoje veľké hnedé oči. Nič iné ako prikývnuť a povedať mu, že sa prezlečiem a zoberiem potrebné veci mi nezostávalo.

Nakoniec sme sa pobrali k autu, Fred naštartoval a vyrazili sme. Z údivom som sa pozerala na mesto, v ktorom pobudnem asi už navždy.