Never stop singing/ Ashton Irwin

Part 4

ASHTON

Ponorený vo vlastných myšlienkach na ňu z bezpečnej vzdialenosti hľadím. Ako môže byť niekto tak krásny a zároveň jemný? 

Pane bože Ash spamätaj sa!!!

Okríklo ma moje svedomie. Asi najhoršie na tom je, že sa od nás vzďaľuje. Keď som jej dal odpoveď na otázku, ktorú sa pýtala, chvíľu sme si hľadeli do očí a potom sa vyparila. Zmizla. Len položila veci čo patria do botníka a na vešiak a utekala do svojej izby. Prešlo už asi niekoľko hodín a stále odtiaľ nevyšla. Sadol som si k Mikovi, ktorý niečo ťukal do mobilu. 

,,Kámo, to čo si dneska s Ally predviedol.... sa fakt nezdáš" začal zrazu.

,,Bolo to až tak vidieť? Nemal som to v pláne. Ten jej hnedý pohľad mám doteraz pred sebou" povedal som z povzdychom.

,,Dúfam, že mi tým nechceš naznačiť, že si sa do  nej zamiloval" došli mi slová. Ja, čo mám na každú tému nejaké slovo ho zrazu nemám. Mám pocit, že Michael trafil do čierneho. Asi som sa konečne po nejakej dobe do niekoho zamiloval.  A to až po uši. Fakt. Prisahám.

Z mojich myšlienkových pochodov ma vytrhlo otváranie dverí. Presnejšie povedané, Ally sa konečne uráčila výjsť z izby von. Ako som po nej pokukoval, uvidel som jej rozospatú tvár. Je tak nádherná. Aj keď  má vlasy rozcuchané hádam na všetky kontinenty sveta a roztomilú rozospatú tvár anjela. 

,,Choď za ňou" ozve sa z ničoho nič Cal. Len po ňom zmätene pozerám.

,,No netvár sa ako debil a choď za ňou. Je v kuchyni"

Nad ničím som neuvažoval, môj mozog sa prepol na automatiku a zrazu som sa ocitol v jednej miestnosti s Ally. Bola mi našťastie otočená chrbtom.  Lenže Ally sa zrazu otočila, zľakla sa ma a obliala sa. Vystrašene sa na mňa pozerala a nakoniec sme spoločne vybuchli do nekontrolovateľného smiechu. 

Bolo až neskutočné pozorovať ako sa tá malá osôbka smeje,  že až plače. A ja spolu s ňou. Keď sme sa po nejakom čase upokojili, prehovorila.

,,Prepáč mi, že som ušla do izby" sklonila hlavu.
Ja som sa len pousmial, pristúpil k nej a nadvihol jej bradu.

,,Pozor padá ti korunka" povedal som len na čo sa Ally začala hneď červenať. Bola rozkošná.

,,Ehm.... tak, čo si chcel?"

,,Ja.... len sa lepšie spoznať" napadlo mi hneď prvé čo som mal na jazyku. Veď v podstate to aj je pravda. Alebo nie?

Ally sa na mňa pozrie, vyčaruje jemný úsmev a tichým hláskom povie....
,,Okej" 

Moja tvár sa rozžiari ako nikdy predtým. To dievča robí so mnou divy. A to doslova. Neprejde ani len deň kedy na ňu nepomyslím. Mám ju stále v hlave, v myšlienkach, dokonca aj v snoch. Keď sme sa dozvedeli, že budeme mať textárku, krvi sa mi veru nedorezali. Myslel som si, že to bude stará chlpatá babizňa, ktorá nás bude len buzerovať čo máme a čo nemáme robiť. Ale keď som uvidel Allyinu fotku, onemel som. 

,,Ashtooooooon!!!" do kuchyne sa z veľkým hurhajom dotrepali chalani.

,,Hovor, rozprávaj, preháňaj" začali.

,,Čo vám mám povedať? Pozval som ju von"

Chceli niečo povedať ale do reči im skočil zvonček. My čakáme návštevu? Nespomínam si, že by mi  tom niekto vravel.

Chcel som ísť otvoriť ale už ma niekto predbehol. Ally so strachom v očiach pozerala na osobu, ktorá sa silou-mocou chcela dostať dnu. Chalan, ktorý nevyzeral úplne zdravo si ma divne premeral.

,, Už si si zamňa našla náhradu? Ďalšiu? Ty sa teda nezdáš. Čo tomu starému kokotkovi si nebola dosť dobrá čo?" ostal som zarazene stáť. O čom to ten chalan melie? Len čo to povedal, Ally sa okamžite otočila a viditeľne si vydýchla. 

,,Čo tu robíš?" ozvala sa z priškrteným hlasom.

,,Prišiel som si po teba Ally ale ako vidím, tvoj drahý...." ani to nedopovedal, pretože Ally mu z veľkým rachotom zatresla dvere priamo pred nosom. 

,,Kto to bol?" našiel som kúsok odvahy zistiť o tom chalanovi niečo viac. Nezdal sa mi ani trošku v pohode.

,,Nikto dôležitý, Ashton"

,,Ally no tak. Na tom chalanovi bolo vidieť, že v poriadku nie je. Skôr mu šlo len o teba. Nemám pravdu?"

Ally len ticho stála a pozerala do zeme. Trafil som do čierneho. Zrazu som začul tichučký vzlyk. Ani na sekundu som nezaváhal a vtiahol ju do náruče. Takto sme spolu stáli dovtedy dokým sa Ally neodtiahla.

,,Prepáč" povedala zrazu. Nechápavo som na ňu pozrel. Ona len prstom ukázala na moje tričko. Všimol som si tam  obrovský mokrý fľak. Len som sa pousmial a mávol nad tým rukou.

,,To bol Austin. Môj kamarát z dectva. Už raz tu bol" povedala so strachom v hlase

,,Bojíš sa ho?" spýtal som sa na oplátku.

Ally len prikývla. Okamžite som si ju znova pritiahol do objatia. 

Ani neviem ako dlho sme tam museli stáť, ale asi dosť na to aby nás vyrušil ďalší zvonček. To, čo som videl pred našim domom ma prekvapilo.

 Pred domom stáli policajti aj z Austinom. Čo to má do riti znamenať?

,,Vy ste pán Irwin?" spýtal sa ma jeden z policajtov. Prikývnem. Nedokážem sa zmôcť na žiadne slová.

,,Môžete ísť s nami na policajnú stanicu?" nemo som pozeral. Ten policajt si snáď robí žarty.

,,Prepáčte, ale aký máte na to dôvod?" toto neveští nič dobré.

,,Tuto pán Moon nám podal hlásenie, že ste ho napadol. Máte právo nevypovedať"

Celý incident sledovali aj chalani spolu s Ally. Nezmohla sa  na žiadne slová, len tichúčko stála a zo slzami v očiach sledovala ako sa má chalani pokúšajú dostať z rúk policajtovi.

,,Pustite ho!!!" zreval niekto.
,,Ashton Irwin nikoho nenapadol. Tento pán je drogovo závislí, to ste si nevšimli? Tento pán sa vyhrážal mne! Správa sa ku mne akoby som bola jeho majetok, dokonca ma už aj raz napadol. Pre krista pána ako vážne idete veriť človeku, ktorý na prvý pohľad vyzerá akoby ho prešiel parný valec? Pozrite sa na jeho oči, došľaka!!!" Ally už kričala so slzami v očiach. Zdalo sa, že ešte nemá v pláne skončiť.

,,Neviem čo vám narozprával  ale na vašom mieste by som si naňho posvietila. A teraz prosím pustite Ashtona a odveďte Moona" 

,, Ja nikam nejdem! Čo Ally zastávaš si ho preto, lebo si jeho posteľná hračka? Hm, typické pre tých, ktorý majú majland peňazí, nemám pravdu?" ten odporný slizký had. 

Fízel ma našťastie pustil, vzali Austina a vrazu boli fuč. Nepovedali ani slovo, len sa tak vyparili.

Po dnešnom dni mám toho už tak akurát  dosť. A určite aj ostatní. Všetci sme sa zvalili na gauč a pozerali nejaký film. Netuším o čom bol, pred očami mám stále ten incident z policajtami, Austinom a mnou. Vraj som ho napadol. Tu som sa už neudržal a začal som sa nekontrolovateľne smiať. Všetci sa, samozrejme, otočili na mňa. Neušlo mi ako všetkým mykalo kútikmi, až sme sa nakoniec všetci smiali. 

Milujem posedenia ako je práve toto. Všetci len tak sedíme, smejeme sa a sledujeme film. Sme ponorení vo vlastných myšlienkach a očakávame, čo sa bude diať ďalej.

,,Mám vás rád, banda" povedal som zrazu. Slová boli zbytočné stačil len úsmev. Tým sa totiž vyjadrilo všetko, čo sme mali na srdci.