elements [SK]

three

Nič nevidel, bol v miestnosti bez akýchkoľvek okien a dokonca spod dverí neprekĺzaval ani len kúštiček svetla. Nebola to však tá hustota tmy, ktorá ho znepokojovala. Cez stenu jasne počul tlmené mužské výkriky a on mal tušenie, že čokoľvek je zdrojom chlapcovej bolesti, jeho to o chvíľu čaká tiež.

"Bojím sa," ozval sa jemu známy hlas len kúsok od neho.

Vtom Ed naraz precitol na hlasné drnčanie budíka a keď sa po chvíli spamätal z pocitov hrôzy, ktoré mal po tom zvláštnom sne, zablúdil očami k hodinám, ktoré mu prezrádzali, že je ledva päť. Chcel sa pretočiť na druhý bok a spať ďalej, ale veľmi dobre vedel, že keby zmeškal ranný tréning, tréner by ho to nechal vyžrať.

Raňajšie tréningy bol okrem obeda jediný čas, kedy boli všetky ročníky spolu. Ich škola nebola obzvlášť veľká, takže nebolo ťažké sledovať, či sú všetci prítomní. A z neznámych príčin, nikto si na svojich hodinách nezakladal viac ako profesor Tomlinson. Ako sám vravel, ak niekto chýba, tak ho ospravedlní jedine smrť. Jeho vlastná. Žiaden iný dôvod na vymeškanú "rozcvičku" nebude tolerovať. A ak sa niekto nedostavil, Tomlinson si dal za svoj životný cieľ urobiť mu zo života peklo na nasledovných desiatich hodinách.

Najmä ak ten niekto bol Ed.

Ďalšia vec, ktorá sa mu zdala nanajvýš absurdná bol fakt, že to Tomlinson volal "rozcvička", hoci v skutočnosti to bolo dvojhodinové trýznenie všetkých študentov. Ed si bol istý, že aj vojaci prechádzali ľahšími tréningami.

Ešte napoly spal, možno aj preto mu trvalo hádam päť minút, kým pochopil, že sa pokúša navliecť si na nohu rukáv trička. Keď mal všetky časti oblečenia na svojom mieste, vyšiel z izby a na chodbe sa pridal k radu študentov, ktorý smeroval von.

V zime, keď bol sneh a nemohli cvičiť vonku, ich Tomlinson vždy nahnal do telocvične, ktorá nebola veľmi veľká a Ed mal vždy pocit, že len čo vystrie ruku, udrie človeka stojaceho vedľa neho. No len čo sa trochu oteplilo, schádzali sa každé ráno na školskom dvore. Na úvod tréner vždy vybral jedného z nich, ktorý sa musel postaviť dopredu a predvádzať každý cvik, na ktorý si dokázal spomenúť a ostatní ho potom po ňom opakovali. Samozrejme, tréner bol málokedy s rozcvičkou spokojný a vždy pridal ešte niekoľko ďalších cvikov - a vtedy, keď sa toho chopil profesor, sa začalo to skutočné peklo.

Dnes bol utorok a utorky znamenali kondičné tréningy. Ed absolútne neznášal kondičné tréningy. A zdalo sa, že Tomlinson to veľmi dobre vedel. Rovnako ako vždy, aj dnes ho mal pod špeciálnym drobnohľadom, aby sa uistil, že všetko robí dôsledne a ak vynechal drep, alebo nespravil poriadny klik, alebo sa profesorovi nepáčil štýl jeho šprintu, Tomlinson po ňom hodil basketbalovú loptu. Čo poriadne bolelo, ale Ed nemal rodičov, ktorým by sa mohol sťažovať. Nikto nemal rodičov, ktorým by sa mohol sťažovať, čo Tomlinsonovi len hralo do karát.

Úprimne, ryšavec netušil, ako je možné, že ešte stále nie je v špičkovej forme – po všetkých tých zásahoch loptou by si človek myslel, že sa podvedome bude chcieť zlepšiť, ale jeho telo zrejme preferovalo modriny od basketbalky pred dobrou fyzičkou.

Súdiac však podľa trpiteľských výrazov väčšiny študentov okolo, nebol jediný, kto si rannú rozcvičku neobľúbil. Keď sa obzrel, zdalo sa mu, že niekoľko radov za sebou uvidel aj Crystal, nemohol sa však pozerať dlhšie, lebo ho do hrude prudko zasiahla ďalšia lopta. Trénerovmu orliemu zraku skutočne neušlo vôbec nič.

"Prestaň byť taká padavka, Sheeran, lebo budeš robiť sto klikov navyše!" zreval naňho a už aj sa presunul k ďalšiemu študentovi.

Ed si dovolil obzrieť sa za Crystal až keď si bol istý, že ho Tomlinson nesleduje. Tentoraz však na tom istom mieste, kde ju pred chvíľou videl, stál Niall, blonďavý DareDevil z nižšieho ročníka.