elements [SK]

nine

"Spáľ ma," pritakal Harry, no mračil sa. "A čím asi? Zapaľovačom, ktorého som sa musel vzdať?"

"Týmto." Crystal držala v ruke dvojicu kameňov. Ed si až vtedy všimol, že sa ich okolo povaľuje viac a tiež to, že sú na jednej strane obité z toho, ako ich zrejme niekto skúšal udierať o seba.

"Vážne? Ideme robiť oheň kameňmi ako skutoční praľudia," skonštatoval Harry sarkasticky.

Crystal bez poznámky prešla s kameňmi k nádobe a sústredene nimi o seba začala biť. Ed sledoval, ako veľmi sa snaží, aby sa jej podarilo vyvolať iskrenie, a tiež mu neušlo, ako každú chvíľu viac a viac strácala trpezlivosť.

"Ukáž to sem," postrčil do nej zozadu Harry, ktorého to čakanie už zjavne nebavilo. Spočiatku sa mu to nedarilo rovnako, ako predtým Crystal, a Ed si bol istý, že čoskoro kamene hodí naštvane o zem, no nato nielen že uvidel, no pocítil iskru, ktorá vyskočila z kameňov. Sekundu na to však aj zhasla, ešte predtým, než by vôbec stihla dopadnúť do nádoby s práškom.

Ed zavrel oči a skúsil sa napojiť na tú istú časť seba, ktorej sa podarilo rozhorieť všetky kahany natoľko, že v chemickom laboratóriu až praskali skúmavky. Vybavoval si v mysli oheň a pocit, ktorý mu dodával, pričom v pozadí počul tupé nárazy kameňov, ktoré o seba Harry neprestajne bil.

Nemusel ani otvárať oči, aby vedel, kedy z nich vyskočila iskra. Nejaká časť z neho ju vycítila rovnako intenzívne, ako keby sa porezal o papier. Snažil sa ten pocit nestratiť a všetkou svojou silou ho v sebe umocňoval, až kým k nemu nedoľahol Liamov hlas: "Ed."

Znel tak nástojčivo, že mu bolo jasné, že to nebolo prvý raz, čo ho oslovil, a nato si uvedomil, že zvuk narážajúcich kameňov ustal a ticho vyplňuje len slabé pofukovanie vetra. Pomaly otvoril oči a pozrel na Liama, ktorý naňho vypliešťal oči - rovnako ako Crystal a Harry. Ich pohľady smerovali k jeho pravačke a keď k nej sklopil zrak aj on, až vtedy si všimol, že ju musel inštinktívne pokrčiť v lakti v momente, ako vyskočila iskra, pretože ju mal teraz podvihnutú a dlaň nastrčenú tak, aby v nej mohol držať menší plamienok, teda až na to, že ho nedržal doslova, skôr akoby len podopieral - plameň sa totiž vznášal hádam centimeter nad jeho rukou a pokojne plápolal.

"Pán ohňa," uškrnul sa Harry, no napriek tomu sa Edovi zdalo, že v jeho pohľade zazrel záblesk obdivu. Ale možno sa mu to naozaj len zdalo.

Kučeravec natiahol k Edovi ruku držiacu nádobku, nápis na ktorej bol stále neoblomný - spáľ ma. O malý moment sa plamienok z Edovej dlane opatrne presunul do jej vnútra, kde jej prášok okamžite zapraskal a vzplanul.

"Ešteže ťa máme." Crystal sa naňho usmiala a on sa cítil, akoby pod jej uznanlivým pohľadom vyrástol o niekoľko centimetrov.

"Ktovie, ako si s tým poradili ostatní," zamrmlal Liam, až potom sa poobzeral po ostatných obitých kameňoch.

"Pred nami bol len jeden tím," pripomenul mu Ed, "a v tom bol DareDevil Niall. Pravdepodobne sú už pol hodinu v cieli."

"Chcel si povedať DareDebil," opravil ho Harry, dusiac v sebe smiech, ale keďže bol jediný, kto sa smial - ostatní naňho len hľadeli s nadvihnutým obočím - prevrátil očami a zahľadel sa do misky.

Časť, v ktorej sa predtým nachádzal prášok, bola teraz celá čierna a začmudená, no na spodku ostal ohňom nedotknutý nápis, ktorý tam musel byť predtým napísaný nejakou ohňovzdornou chemikáliou.

"Srdečné pozdravy brácha Zayna," oznámil ostatným Harry, keď k nim naklonil nádobu tak, aby na slová videli aj oni.

"Pokračujte k najbližšiemu stromu - tam nájdete cieľ," prečítal Liam nahlas a hneď sa aj poobzeral.

Pri zadnej časti jedálne bol k streche previsnutý konár vysokého stromu, tak, že by sa po ňom dalo preliezť.

"Konečne cieľ," vzdychol Ed, viac-menej sám pre seba, keď sa po jednom šplhali na konár. Tentokrát nešiel posledný, za ním stál ešte Harry, no ako sledoval Crystal, ktorá sa pred ním ladne vytiahla hore a v plnej výške sa na hrubom dreve postavila, nebol si istý, či dokáže to isté. Pokúšal sa posmeliť sa myšlienkou, že to bola posledná z úloh a s námahou sa mu podarilo dostať na konár. Pomalými, neistými krokmi sa posúval dopredu a za sebou počul Harryho.

"Tam hore niečo je," skonštatoval Liam s hlavou vyvrátenou dohora, hľadiac na niečo medzi listami.

"Vyzerá to ako nejaká plachta." Harry, o kúsok vyšší od Liama, prižmuroval oči, aby videl lepšie.

"Myslím, že je to vlajka. Zrejme je našou úlohou ju získať." Crystal to odhadla celkom presne - po chvíli si Ed bol istý, že to je naozaj červená zástava zapichnutá medzi konármi, pričom jej látka sa jemne zvíjala v slabom vetre.

"Ale určite ju nemusíme získavať všetci štyria, všakže," zamrmlal Ed, ktorý už pred očami videl všetkých svätých, ako ho vítajú pri bráne do neba.

Liam sa mierne vyklonil, aby si obzrel korene, ktoré vedú až hore k vlajke, pričom sa pevne pridržiaval kmeňa, pri ktorom pred chvíľou zastal. "Nemusíme. Ja pôjdem. Ale asi budem potrebovať pomoc jedného z vás, je príliš vysoko na to, aby som ju dočiahol sám."

"Fajn, pomôžem ti," ozval sa Harry spoza Eda a ten ho síce nevidel, no vedel si veľmi živo predstaviť úškrn na kučeravcovej tvári, keď potom tichšie zamrmlal: "Oveľa radšej sa budem pozerať na zadok pánovi koreňov, lezúcemu nado mnou, než ten tvoj, oranžová hlava."

Keďže tú poznámku okrem Eda nikto nepočul, Harry tentoraz ostal bez akýchkoľvek "sklapni, Styles" či "strč sa". Ryšavec sa musel sústrediť na to, aby nespadol, rozhodne nemal čas hľadať nejakú vhodnú urážku na svoju obranu. Keď preliezol až ku kmeňu, prichytil sa ho a opatrne spustil nohy na konár o kúsok nižšie, nasledujúc tak Crystal, zatiaľ čo Liam s Harrym sa vydali smerom nahor.

Pomaly sa spúšťal konár po konári, až kým nezliezol na ten posledný, z ktorého na pevnú zem musel zoskočiť. Zdalo sa, že Crystal to nerobilo problémy, a zatiaľ čo si oprašovala nohavice, nadýchol sa a nasledoval jej príklad.

Potom, ako opäť nazbieral rovnováhu, obaja zapichli pohľad hore na Liama a Harryho, ktorí sa medzitým dostali o pár metrov vyššie. Ed videl, že konáre, medzi ktorými sa črtala šarlátová vlajka, boli omnoho tenšie ako ten, na ktorom pred chvíľou stál a bol rád, že sa hore nemusel šplhať on.

"Dočerta, dúfam, že sa im to podarí," zamrmlala Crystal a napäto sledovala dvojicu na strome.

"Určite áno," povedal Ed povzbudivo a na malý moment uvažoval, že natiahne ruku, aby jej ju mohol položiť na plece, no napokon si to rozmyslel.

Z myšlienok ho vytrhol až hlas, ktorý patril Harrymu a ktorý rozhodne neznel ako šťastný výkrik, že konečne získali vlajku a dotiahli toto šialené cvičenie až do konca. So zdesením si uvedomil, že trvalo len zlomok sekundy, a len čo pozrel hore, zazrel, ako Harry stratil rovnováhu, konár pod ním sa nebezpečne zaknísal a než sa stihol Ed nadýchnuť, kučeravcovo telo letelo k zemi.

//

Úúúú cliffhanger! :D

Konečne som poodpisovala na komentáre, tak som bola natoľko nabudená, že som hneď aj šla opravovať a zverejňovať. ;D Kapitolu venujeme Baške, našej dodávateľke coverov a všetkej možnej grafiky! :)