elements [SK]

eight

  Liam pozrel na kučeravca. "Vedel by si nás k tomu stromu zaviesť?"   

Potom, čo Harry prikývol, vybrali sa za ním. Miestami sa zdalo, že v lese zablúdili, stromy totiž zakrývali slnko a tomu sa podarilo pomedzi ne dostať iba málo, takže v lese vládlo šero napriek tomu, že bol stále deň. Nakoniec však zazreli sivé múry nepochybne patriace jednej zo školských budov a potom, ako ju obišli, utvrdili sa v tom, že je to telocvičňa.

"Malo to byť tu," tvrdil Harry, stojac na trávniku, kde široko-ďaleko nebolo nič, čo by akokoľvek pripomínalo peň starého stromu.

"Si si stopercentne istý?" spýtal sa ho Liam už hádam po stý raz, očividne nervózny.

"Hej!" Bol to Edov hlas, ktorý ich prerušil. Ten totiž nemal chuť počúvať, ako Harry opakuje, že peň duba sa musel určite vypariť a sám sa vybral krížom cez trávu dúfajúc, že na niečo narazí. Aj sa mu to podarilo. Teraz stál nad hrubým pňom takmer zrovnaným so zemou, na ktorom sa črtal tmavý nápis.

Len čo sa pri ňom pristavili aj Harry, Liam a Crystal, prečítal ho nahlas: "Moje korene vám ukážu cestu."

Na moment sa odmlčal a Harry túto chvíľu využil na to, aby sa ozval: "Sme v pokračovaní Pocahontas? Lebo ja sa tak rozhodne cítim."

Ostatní sa už naučili, kedy Harryho poznámky ignorovať, lebo miesto odpovede Ed čítal ďalej: "Na tomto mieste sa musíte vzdať všetkého, čo máte."

"Čo to znamená, že sa máme vzdať všetkého, čo máme?" čudoval sa nahlas kučeravec. "Úplne všetkého? Mal by si začať, Liam. Bude prvé tričko, alebo nohavice?"

Liam mu venoval zamračený pohľad. "Naozaj tu musíme nechať všetky naše veci?" opýtala sa Crystal, pričom z jej výrazu bolo jasné, že sa jej táto myšlienka veľmi nepozdáva.

"To je ale poriadna blbosť," namietol Ed.

"Je, ale ja určite nemám v pláne dať Tomlinsonovi zámienku, aby mi za trest prikázal obehnúť telocvičňu tristokrát alebo čo." Crystal potriasla hlavou, zložila si z chrbta plecniak a položila ho do trávy vedľa dubu. Hoci neochotne, no ostatní nasledovali jej príklad, dokonca aj Harry si z vrecka vybral škatuľku cigariet a zapaľovač a strčil ich do svojho ruksaka, ktorý nechal vedľa pňa, no nerobil to potichu. Nahlas sa ponosoval, že sa mu to ani trochu nepáči, zatiaľ čo ostatní sledovali zem, hľadajúc spomínané korene.

Ed ako prvý zbadal vytŕčajúci koreň obďaleč, a keď pozrel jeho smerom, všimol si, že sa ťahal smerom k budove telocvične, ktorá bola zdola poťahaná viničom. Na jej streche sa čosi v svetle slnka zalesklo, a keď poriadne prižmúril oči, pochopil, že je to pravdepodobne ďalšia indícia, zabalená v lesklom obale. "Tam," ukázal rukou smerom k telocvični a hneď sa k nej aj vybral, nasledovaný zvyšnými troma.

"Ďakujeme, stará mama vŕba," začul Ed ešte Harryho hlas adresovaný pňu a len prevrátil očami.

"Ale ako sa tam hore dostaneme?" spýtala sa Crystal, zúfalo hľadiac na holé, sivé steny telocvične. Nijaký rebrík, dokonca ani okno, ktoré by im pomohlo vyšplhať sa hore na strechu. Navzájom si vymenili niekoľko bezradných pohľadov.

"Možno viem, ako," povedal Liam, kľačiac na tráve pri nízkych výhonkoch viniča, ktorý sa ťahal do možno polmetrovej výšky popri stene, no nebol dosť vysoký na to, aby sa po ňom dalo dostať na strechu.

"Uvidíme našepkávača koreňov v akcii," nahlas pošepol Harry Edovi, ktorý stál pri ňom najbližšie a veľavýznamne kývol na Liama, ktorý naňho však ani nepozrel. Miesto toho upieral zrak na rastlinu a na jeho tvári sa zračilo hlboké sústredenie.

Tentoraz netrvalo tak dlho ako naposledy, kým začali výhonky hrubnúť, predlžovať sa a liezť vyššie a vyššie, až kým nepokrývali celú dĺžku sivej steny. Ed si bol istý, že aj keby videl Liama v akcii päťdesiatkrát, stále by ho to udivovalo rovnako, a podľa Harryho reakcie v tom nebol jediný.

"Páni," dostal zo seba s prekvapeným výrazom tváre, "naozaj by ma zaujímalo, kto na teba fúkol rádioaktívnu púpavu, že sa z teba stal pán Kvetinka."

Síce to nevravel jeho typicky posmešným tónom, skôr znel ohúrene, no Liam jeho slová musel vziať zle, lebo sa k nemu prudko otočil a hromovým hlasom zrúkol: "Prestaň, Styles!" Nielen že vyzeral poriadne naštvane, jeho tvár dokonca nadobudla červené odtiene. "Pán Kvetinka by si mohol byť možno ty, ty teploš."

Na pár sekúnd sa medzi nimi rozhostilo ticho. Harry, ktorý si nikdy nikoho poznámky na jeho orientáciu nebral k srdcu, vyzeral byť dotknutý. Crystal sa zdala byť zaskočená a Ed začínal chápať, že Liam má očividný problém zachovať chladnú hlavu, najmä keď ide o Harryho.

Ten zjavne veľmi rýchlo pochopil, že jeho reakcia bola prehnaná, keď sa rozpačito poškrabal na zátylku a odkašlal si. "Teda, eh, prepáč. Nemyslel som to tak."

"Kašli na to." Harry mu nevenoval ďalší pohľad, takže bol ťažké uhádnuť, nakoľko mu Liamove slová ublížili, no Ed bol presvedčený, že nebude dlho trvať a kučeravec sa opäť nezdrží svojich hlúpych poznámok. Sledoval, ako sa Harry vybral k stene, tentokrát už kompletne pokrytej zelenými výhonkami viniča, jeden zachytil a potiahol, aby sa uistil, že je dosť pevný a vzápätí sa už šplhal po ňom hore.

Ed bol rád, že sa Harry vydal dobrovoľne, nevedel, ako sú na tom so šplhaním Crystal a Liam, no o sebe pochyboval a tešil sa, že sa tentokrát aktívne zapájať nemusí. Úplne mu stačilo lovenie indície v močiari na lúke.

Netrvalo však dlho a Harry, vďaka ktorému mu len pred minútou tak odľahlo, mu vrátil všetky rozpaky jedinou vetou. "Ehm, asi vás tu hore budem potrebovať."

"Prečo? Čo sa tam píše?" spýtala sa Crystal žmúriac na strechu, pričom si rukou vytvárala clonu pred očami, aby jej do nich nesvietilo slnko.

"Poďte hore a prečítajte si to sami," odsekol Harry, za čím nasledoval porazenecký vzdych Crystal a vzápätí už ona aj Liam vykročili k stene. On jediný ostal stáť na mieste a zatiaľ čo sledoval, ako sa tí dvaja s ľahkosťou vyšvihli cez okraj na strechu, on len s malou dušičkou hľadel na vinič. Napokon sa s pár hlbokými nádychmi načiahol za rastlinou a pokúsil sa zaistiť si o ňu nohu. Niekoľko sekúnd si len dodával odvahu a nato sa odrazil od zeme, pričom mal problém udržať sa na stene a bolo mu jasné, že od Liamovho elegantného štýlu má veľmi ďaleko, no aspoň ešte žije a stále nedrisol na zadok, ako si to veľmi živo predstavoval ešte chvíľu dozadu. Iba dúfal, že ho Crystal nepozoruje a hlavne nepočuje jeho ťažké fučanie, ako sa driapal vyššie a vyššie, a až sa napokon prekotúľal na strechu, hlavu držal sklonenú, aby si nikto nevšimol, aký je spotený a červený od námahy.

Zvyšní traja už stáli a hľadeli na niečo, čo Harry zvieral v ruke. Ed sa pomaly postavil, snažiac sa udržať rovnováhu a vybral sa k nim, aby sa pozrel aj on. Tentokrát to nebol papier, aspoň nijaký nevidel. Bola to nádoba vyrobená z akéhosi lesklého materiálu a v jej vnútri bol akýsi prášok.

"Spáľ ma," prečítal Ed nahlas nápis na nádobe.

//

Prepáčte, že to tak dlho trvalo, mala som toho posledné dni naozaj veľa so všetkým tým sťahovaním a tak. :)