elements [SK]

two

Ed bol tak nervózny z "rande" z Crystal, že si až cestou tam uvedomil, že celkom zabudol na učebnice z matiky. Ešte si ich naschvál nachystal na nočný stolík, aby ich nestratil z očí, čo nebola ľahká úloha v tej malej internátnej izbe, no očividne preňho nebolo nič nemožné. Hlavne že si nezabudol vymeniť košeľu a nastriekať na seba trochu kolínskej. Len tak ďalej, Edward, pomyslel si v duchu.

Ako opúšťal časť chlapčenských internátov, všimol si, že za jednou z budov postávajú chalani z ročníka pod ním, venoval im však sotva pohľad. Nepoznal ich po mene, no už ich niekoľkokrát zazrel na dvore, kde zvyčajne stáli za rohom, väčšinou v skupinke a s cigaretami v ústach. Počul aj to, že ich niekoľkokrát prichytili vonku po večierke. Internát mal totiž prísne pravidlá, dokedy sa jeho obyvatelia mohli pohybovať po vonku a ak niekoho prichytili pritom, ako sa snaží dostať dnu či von po zotmení, mal problém. Nikdy to však neprerástlo do niečoho väčšieho než pokarhania. Vychovávatelia nemohli zavolať rodičom, keďže nikto zo študentov rodičov nemal.

Akýmsi nepísaným vodcom skupinky bol Harry, ktorý svojimi tmavými kučerami nevyzeral ako niekto, kto by spôsoboval problémy, no opak bol pravdou. Navyše o ňom celá škola vedela, že preferuje spoločnosť chlapcov pred dievčatami, no ani to nebol dôvod, prečo by sa ocitol na spodku potravinového reťazca - Harry vyzeral, že je viac než spokojný s tým, kým je, takže aj keby sa niekto vôbec pokúsil robiť si z neho posmech, nemalo by to žiaden účinok. No medzi vlastnosťami, ktoré mal Harry na sebe rád, bolo zrejme aj osočovanie slabších jedincov.

Ed však mal o dôvod viac, prečo mu nebol sympatický. Jedna z jeho prvých spomienok v nemocnici bola totiž tá, kde sa pokúsil v zmätku ujsť a narazil pritom práve na Harryho.

Možno práve pre túto nie práve najkrajšiu skúsenosť z neho nemal dobrý pocit, tak si nasadil na hlavu kapucňu s plánom využiť svoju špeciálnu schopnosť neviditeľnosti a prejsť okolo nich nepovšimnutý. Kučeravec mal však pravdepodobne talent na znepríjemňovanie Edovho života, lebo rovnako ako pri ich prvom stretnutí, ani teraz si neodpustil výkriky.

Akurát v momente, ako Ed sklonil hlavu a oči zapichol do zeme, začul jeho nízko položený hlas. "Hej, oranžová hlava!"

Tváril sa, že nič nepočuje - to sa mu zdalo byť ako najlepší postup.

"Hej, ty tam! Rozprávam sa s tebou!"

Ed pomaly dvihol zrak k nim a pohľad sa mu stretol s tým kučeravým faganom, čo bola chyba. V tej chvíli naňho drzáň začal krochkať, čo vyvolalo záchvaty smiechu u jeho kamarátov.

"Harry, nechaj ho," zamrmlal jeden z chalanov zahanbeným tónom, zatiaľ čo ostatní sa len rehotali.

"Veď sa naňho pozri, na vypasenca!" smial sa kučeravec.

Pamätal si ho vôbec? Nevyzeral, že by mal v pláne s nostalgiou v hlase a slzami dojatia spomenúť ich nočné stretnutie v nemocnici, a Ed mu ho rozhodne nechcel pripomínať. A už vôbec nie po tom, ako si Harry dvihol ruku k tvári a ukazovákom si nadvihol nos, pričom na Eda vypleštil oči a pokračoval v krochkaní.

Ryšavec sa naozaj nechcel nechať rozhodiť, no toto bolo po prvý raz, čo sa stal terčom posmechov. Doteraz sa mu darilo vyhnúť sa podobným situáciám, a Harryho vtipy na jeho osobu mu nielen že neboli práve najpríjemnejšie, Ed voči nemu začínal pociťovať silný odpor.

A v tej chvíli sa stalo niečo zvláštne. Jeden z kučeravcových kamarátov dvihol ruku so zapaľovačom, aby si zapálil cigaretu, ktorú si predtým strčil do úst. Ed zazrel len malý oranžový záblesk plamienka, a ten sa zrazu začal zväčšovať, až kým sa nepreplazil na Harryho rukáv, ktorý bol od zapaľovača len niekoľko centimetrov.