NEVIDITEĽNÁ (1.časť) ✔

1.Kapitola

,,Lalalalalalalala" spievala som si keď som kráčala dole schodmi do kuchyne. Dnes som mala niaku dobrú náladu, čo bol u mňa nezvyk ak som sa zobudila skôr ako o jedenástej. Z kuchyne sa šírila neskutočne krásna vôňa. Cítim lievance, jahodovú marmeládu, šľahačku a... A klobásu. Ble klobása na raňajky spolu s lievancami. To čo mamu napadlo. Keď som prišla do kuchyne, zbadala som dvere na terasu dokorán otvorené. Mama hned ako ma zbadala sa mi prihovorila. ,,Ty- ty si už hore? Čakala som ťa až okolo jedenástej?" ,,Tiež som bola prekvapená, keď som vstala a pozrela sa na hodiny a tam: 8:49." Povedala som zo smiechom. ,, No nevadí zlatko najedz sa a utekaj sa prezliecť." Sadla som si za barový pult, vzala som si z misky jablko a zahryzla doň. ,,Mami prezliecť sa mi dnes nechce. Tým, že som tak skoro hore si prosím deň oddychu. Zavolam Lare alebo Tobimu." Lara bola moja najlepšia priateľka a Tobias moj frajer. ,,No ako myslíš." Zastavila ma mama a usmiala sa.

Keď som sa najedla, rýchlo som bežala za ockom. Z terasy sa ozývalo viac hlasov. No jasné mama s otcom robia niaku Garden Party. Na 100% tam budú naši otravní susedia. Ale prečo mi o tom nepovedali? A k tomu, nezdá sa mi, žeby o deviatej ráno prišli susedia. Vošla som do otvorených terasových dverí, kde ma čakalo veľmi milé prekvapenie. Všetko naokolo bolo vyzdobené, samé balóny a svetialka okolo domu, celá moja rodina a..... Na stole stála neskutočne krásna torta so šetsnástimi sviečkami. Na plote bol zavesený transparent so slovami: Všetko najlepšie Becca. Až vtedy mi to došlo, veď ja mám dnes narodeniny.

Mama prišla za nami aj s napečenými koláčikmi a množstvom iného jedla. ,,Happy birthday to you, happy birth......" spievali zborovo. Vtom podišli ku mne a začali mi blahoželať. Prví boli moji rodičia. Zablahoželali mi a od každeho som dostala jeden bozk na líce a obálku. ,,Keďže sme nevedeli čo také by si chcela, tak najlepšiou možnosťou by bolo ti dať peniaze." ,,Ďakujem mami a aj tebe ocko, ale nemuseli ste si robiť starosti." Ako ďalšia prišla moja segra Vanessa aj s mužom a ich dvojnesačným synom Mathiasom. Potom šla starká, krsná a...... Lara s Tobiasom. Srdce mi poskočilo od radosti. Zablahoželali mi aj oni. Lara ma silno objala a Tobias pobozkal. Prvýkrát pred našimi, z toho som zostala dosť zahanbená. ,,No tak otvor darčeky!" súrila ma starká. ,,Až po torte." Povedala som s veľkým úsmevom na tvári.

***

,,Tak ako teda večer?" Lara vyzvedala odo mňa. ,,Pýtala si sa?" ,,Nie ja sa bojím toho, že Tobi nebude môcť ostať." ,,Ty a báť sa reakcie tvojich rodičov? Oni ti to dovolia Becca, vždy všetko ti dovolia." ,,Ja viem. Ale...... Viete čo, rovno teraz im to pôjdem oznámiť!"

Zišla som dole schodmi s Tobim a Larou v pätách. Už som počula mamu ako sa pýta: ,,Kam zmizla oslávenkyňa?" ,,Už som tu" zadychčaná som pribehla von. ,,Kedy si rozbalíš darčeky?" Babka sa ma znovu opýtala. Je ako pokazený magnetofón. ,,Už babi, hneď."
Od všetkých som dostala naozaj krásne darčeky, ale najviac ma potešil darček od Lari. Dostala som veľkú, ťažkú knihu, ktorá bola oblepená našimi spoločnými fotkami
V strede sa lemoval nápis: KRONIKA NÁŠHO PRIATEĽSTVA. Strašne som sa potešila, lebo keď som ju otvorila, tak tam boli ďaľšie fotky a k nim smiešne texty. Tie texty vyjadrovali tú udalosť na fotke. Znova som ju objala. ,,Ďakujem" ,,To ešte nie je všetko. Pozri!" A otočila na poslednú stranu. Tam bolo naše spoločné tričko zložené do úhladnej kocky. Na tričku bola fotka mňa, Lari a Tobiasa. Dali sme si ho vyrobiť na 4. Výročie našeho kamarátstva.

***

Všetci traja sme kamaráti už päť rokov. Prišli sme spolu na gymnázium, spolu sme robili príjmačky a narovnako sme dopadli. Jediný rozdiel medzi nami je, že každý prišiel z inej školy, ale to nevadí.

***

,,Mami, mám jednu otázku." ,,Ano miláčik?" ,,Mohla by u nás spať Lara aj s..." ,,Jasné môžu." ,,To fakt? Môže tu spať aj Tobias?" ,,To- To- Tobias?" ,,Áno." ,,Zlatko nebude to trochu.." ,,Nie mami neboj sa, on bude spať v hosťovskej izbe. Len sa porozprávame, Lare nachystám posteľ a Tobi pôjde do druhej izby."
,,No ja neviem." Mama dosť rozmýšľala. ,,Prosím, mami prosím." A hodila som na ňu psie oči, vždy to na ňu zaberá. ,,Dobre. Áno môžu obaja ostať." ,,Ďakuje, ďakujem..." skákala som ako zmyslov zbavená. ,,Ale... Tobi musí spať v inej izbe." ,,Áno, áno bude mami, neboj."

Oslava sa pomaly končí a všetci sa zabávajú. Mathiasko zaspal, segra tancuje s mužom a ostatní sa rozprávajú. My traja sa rehoceme na tej kronike, ktoru mi dala Lara. Niektoré fotky sú tam tak strašné, že mam čo robiť, aby som ju nezabila. ,,To kedy si ma stila odfotiť ako spím? Alebo ešte lepšie, ako sedím na wc-ku." Lara sa tak smiala. Strašne moc sa smiala a my s ňou.