NEVIDITEĽNÁ (1.časť) ✔

11.Kapitola

Zobudila som sa v nemocničnej izbe. Okolo mňa nebola ani jediná posteľ. Ako to, že žijem? Nevybrala som si len tak náhodou smrť? Absolútne na nič si nespomínam....iba na mamu. Bola taká krásna. Ruka v ruke so starkou, volali ma k sebe a povedali...... musím splniť jednú vec- moje poslanie. A už aj viem aké.......

,,Milá moja, dnes ťa prepustíme domov." Prišla jedna zo sestričiek. Mladá, tipovala som jej nanajvýš 25, celkom pekná a milá.

,,D-dnes?" Opýtala som sa prekvapene. Nešlo mi to do hlavy, že som sa ledva prebrala z kómy a hneď ma prepustia?

,,Áno krásavica. Veď si tu už vyše dvoch týždňov." Krásavica? Ona si robí zo mňa prdel. Veď som tlstá a škaredá ako noc.... No to je jedno. Zodvihla som sa z postele a šla sa obliecť. Dala som si na seba džínsy, ktoré mi sestra prichystala na posteľ. Podľa mňa boli strašne maličké v páse, ale budiš. Na posteli som si okrem džínsov našla čierny crop-top. Akože really? Tak čo je veľa, to je veľa. Okamžite som sa naštartovala a chcela ísť za sestrou, že čo je to za drzosť. Akože oni sa mi chcú ešte posmievať?

,,To.... to nie je možné...." začala som totálne koktať, keď som sa na seba v zrkadle pozrela. To nie som ja. To neni možne aby som sa za dva týždne až takto zmenila. Vyzerala som úplne inak, nebola som tlstá, mala som späť svoju starú postavu. Mala som krásne blond, mierne kučeravé vlasy.... proste-nechcem, aby to vyznelo, že som narcis- som fakt pekná.

,,Caroline? Môžem vojsť?" Pýtala sa sestra niakeho dievčaťa, asi vedľa na izbe.

,,Haló" vošla dnu ,,Caroline si nádherná... vedela som, že ti to oblečenie pristane. Doniesla mi ho niaka tvoja teta...Me- Melisa sa myslím volala."

,,Počkať, akože sa volám?"

,,Caroline."

,,A ako sa volala tá spomínaná teta?"

,,Melisa? Prosím ťa Caroline vzchpo sa, dnes ideš domov."

,,Aha."
No super. Nielen že vyzerám úplne inak, ale aj sa inak volám, mám novú rodinu. Čo to sakra je za sprostý fór. Patrí to k môjmu poslaniu?

,,Ahoj." Privítala ma s otvoreným náručím niaka žena. Usúdila som, že to bude moja "mama", tak som sa hrala na poslušnú dcéru, ktorej za tie dva týždne neskutočne chýbala.

,,Mami..." aj ja som otvorila náruč a bežala k nej.

,,Tak? Môžme ísť?

,,Áno už sa nemôžem dočkať!"

V aute bolo doslova hrobové ticho. Ani ja a ani ona nič nepovedala. Som zvedavá kam ma zavezie a čo mi povie.....
Dom alebo skôr vila, pri ktorej sme zastavili bola neskutočne krásna a obrovská (a to som si myslela, že som žila v dosť veľkom dome). Bývame ulicu od môjho pravého, ale už starého domu. Hneď som si spomenula na otca, ktorý tam teraz trpí s tou mrchou Izabell a jej dcérou Megan. Chudák otec a chudák Brook.

,,Tak vitaj doma!" Privítala ma s veľkým úsmevom Melisa.

,,Poď ďalej." Vravela mi, ked vysla pred dvere, zatiaľ čo ja som obdivovala krásu domu. Dvere nám otvoril niaky pán, podľa jeho oblečenia, alebo skôr uniformi som tipovala, že je to niaky sluha.

,,Vítam vás v dome Jonesovcov" privítal nás sluha.

,,Caroline, alebo teda Rebecca, toto je Gerald, náš sluha."

,,Ahoj" pozdravila som sa mu. Obrovský dom sluha.... som zvedavá aké prekvapenie ma tu ešte čaká.

Po večeri som si sadla s Melisou do spoločenskej miestnosti. Mala som na ňu mnoho otázok no ona začala sama hovoriť.

,,Takže Rebecca, ja som Melisa. Veľmi dobrá kamarátka tvojej mami. Viem, že ma nepoznáš a nikdy si ma nevidela, ale musíš mi veriť." Začala. Nemala som dôvod neveriť jej tak som pohľadom naznačila, aby pokračovala.

,,Tesne pred tým než zomrela, bola u mňa. Hovorila mi o rôznych sluboch a tak, ale poriadne som jej nerozumela. Teraz je z teba úplne iný človek, ako môžeš sama vidieť. Odteraz sa budeš volať Carolina Jones. Budeš chodiť do rovnakej školy ako predtým. Kebyźe sa ťa niekto pýta na tvojich rodičiv tak povieš moje meno. Jasne?"

,,Áno."

,,Moje meno je Melisa Jones a tvoj otec sa volá Charles Jones. Budeš mať dvoch súrodencov: sestru Evelyn, ktorá má 6 a brata Jerremiho, ktorý ma 18, takže tu budeš maþlš niekoho seberovného .... ehm, čo by si ešte chcela vedieť?" Opýtala sa ma. Toto bolo priveľa informacii pre môj mozog.

,,Myslím, že to by stačilo, pokračovať môžme zajtra." Dokončila som, zdvihla sa od stola a smerovala som do izby. Vchodové dvere sa otvorili a ja som narazila do niakeho chalana. V prvom momente, keď som ho zbadala som sa začala vznášať. Bol neskutočne krásny. Mal veľké hnedé oči, tmavé vlasy a neskutočne dobrú postavu (bolo to vidieť aj cez oblečenie, ale po tom náraze som cítila tvrdosť jeho brucha). Po chvíli som sa vrátila späť na Zem a pozrela sa na neho lepšie. Niečo mi hovoril, ale jeho krása prinútila moje uši nepočúvať.

,,Haló, zem volá Caroline..." nastavil ruku pred moje oči a začal ňou kývať pred očami.

,,Áno?" Opýtala som sa ho zahanbene.

,,Ty si moja 'sestra', že?"

,,No podľa všetkého áno." Usmiala som sa.

,,Pravdu povediac, predstavoval som si ťa úplne inak." Odsekol a pohľadom si ma premeral. Bolo mi to dosť nepríjemné, keďže od rozchodu s Tobim som sa nad iným chalanom nezamýšľala.

,,Hej? A ako?"

,,Tak trošku oblejšie a škaredšie."

,,Naozaj? A teraz mi chceš povedať, že vyzerám lepšie?" Spýtala som sa ho. Začal sa dosť červenať a poškrábal sa na zátylku.

,,Dobre nemusíš odpovedať.."

,,Deti, vidím, že ste sa už zoznámili, tak...." stopla ma Melissa.

,,Ehm Melissa... teda mami môžem si s tebou pohovoriť, zmenila som názor na otázky."

,,Jasné, poď do kuchyne." Chytila ma za ruku a zaviedla ma tam.

,,Vieš, nemohla by som hrať, že som niečo iné a nie člen vašej rodiny?" povedala som prškrteným hlasom.

,,Aha. Viem kde je pes zakopaný. Páči sa ti Jerremi a ty nechceš, aby to na verejnosti vyzeralo divne."

,,No niak tak." Pritvrdila som.

,, Škola sa začina až o mesiac. Máš mesiac na to, aby si si získala jeho srdce, ak sa ti to podarí, môžeš hrať jeho priateľku, ale ak nie...."

,,Ale aj keď si jeho srdce nezískam, tak aj tak budem hrať jeho priateľku..." prerušila som ju. Moje nové ja je niako trúfalé a mne sa to páči. Len teraz dúfam, aby sa mi podarilo zbaliť Jerremiho.

Táák, dalšia kapitola je na svete. Ospravedlnujem sa, že som ju vidala neskôr ako som sľúbila, ale tým že už je škola, tak prišlo učenie. Budem veľmi vďačná za každý vote a koment.
Ďakujem vám že čítate moju knihu❤