Tropický ostrov

západ slnka

Po hodine surfovania sme sa vybrali na plavbu jachtou...

"No poďte"
Zakričala som a nastúpila som na loď...
...

Po hodine sme vyplávali na more.

"Kde je ségra"
Prišla som do obívačky na jachte a zobrala som si chipsy.

"Ona s Erikom nenastúpila"
Marek sa stále pozeral cez kormidlo a na sekundu sa obzrel za mnou...

"Čo že!.. To nemôžeš myslieť vážne?" S vystrašením pohľadom som pribehla k Marekovi a dala mu ruku na rameno...

Marek sa namňa pozrel a pousmial sa...
"Chceli aby sme ostali samy"
Ja som len nechápavo naňho pozrela...
"Takže sme tu úplne samy"
"Pokiaľ na loď neprídu delfíny... tak áno, úplne samy..."
Znova sa len usmial a pomali sa priblížil.

Pery sa nám približovali a vôbec sme nevnímali že...

"Niečo buchlo..?" Trhli sme zo sebou a pozreli sa dopredu.
"Do kelu"
Marek obidvoma rukami buchol po kormidle a oprel si hlavu o kormidlo...

"Á... hadam to není také zlé"
Pokúšala som sa Mareka utíšiť...

"Je to zlé... pretože sme narazili"
Vyhúkol na mňa...
"Ty na mňa... bľačať nebudeš"
Skríkla som a odišla.

Marek:
...

Od našej hádky som Kartney už nevidel... netuším kde je veď to tu nepozná.
Ak mám pravdu povedať, bojím sa o ňu.

"Kartney, Kartney, kde si?"
...

Už ju hľadám tretí deň... hlavov sa my premietali tie najkrutejsie a najhoršie myšlienky.
Ale to asi preto lebo som dlho nespal...

"Kartney si to ty? Kartney?"
Odhrňal som kríky až som sa dostal k malému jazeru. Na zemy ležala Kartney... Úplne vychudnutá a spotená, mala suché pery a mala slabý tep.

"Kartney láska moja... preber sa"
Jemne som ju vyfackal a zobral na ruky...
...

Po asi dvojhodinovóm kráčaní pralesom a v rukách nesiete člóveka, začnú sa vám od únavy podlamovať nohy.

"Kartney preber sa..."

Kartney:

Mala som pred očamy iba obrisy tváre... presne neviem komu tvár patrí a hlas som nevnímala. Keď som sa začala preberať ocitla som sa už na pláži a prvé čo vidíte tak je Mareka ako stojí vo vode a díva sa na západ slnka.