Tropický ostrov

druhý deň

Marek:

"Áno..." pousmial som sa.
"Áno..." otočila sa ku mne a pobozkala ma.
Potom sme vyšli na jachtu a vyplávali sme na more.
____

"Nie, nie, to nemôže... nie to nemôže biť pravda..." prevracal som sa z jednej strany na druhú. Potom ma zobudila Kartney.

"Čo sa ti stalo?" posadila sa vedľa mňa a položila my ruku na krk a jemne ma pohladila palcom po lícach.
Má tak krásny úsmev že to není ani možné... Pomyslel som si.
"Haló... kde lietaš, na akéj planéte si" zasmiala sa a podala my kokos. Hneď ma prebrala z tranzu.

Poobzeral som sa po pláži a skoro som onemel.

Loď tu nie je.
"Do riti,..." zakričal som a kopol do piesku.
"Čo sa stalo?" pozrela sa na mňa a potom na more.
"Kde je loď?" dodala, pozrela sa na mňa a ukázala rukov na vodu. "Ja neviem, asi bol v noci odliv, neviem." rozhodil som rukami a hlavu som si zaprel potom do rúk a zase som prišiel ku Kartney.
"Ako sa to stalo?"
"Ja neviem láska, ale neboj my prežijeme, ok?" ukľudňoval som ju.

Kartney:

Bála som sa a veľmy, no Marek má niakú zvláštnu schopnosť abi som sa s ním cítila v bezpečí. A ani my nevadilo oslovenie láska.

"Ale čo budeme teraz robiť?" zo slzamy v očiach som sa naňho pozrela.
"Neviem ale hlavne že sme uložili niake pomôcky na pláž." povedal a privinul si ma do náruče. Pohladil ma po vlasoch a ja som ho objala okolo pása.
...

"Vieš čo je najvetšia irónia? Že som tu s tebov." rozprávala som pri tom ako sme sa kúpali v lagúne.
"Prečo? Nepáči sa ti tu somnou."
Zodvihol obočie, dal ruku hore na skalu a usmial sa.
"Nieže nepáčilo. Ale som tu s chalanom ktorého som dlhé roky považovala za nepriatela" usmiala som sa a pohrávala si z jeho náhrdelníkom.

"Ale čo?" zasmial sa a prekvapene sa namňa zatváril a mal hlavu naklonenú do boku.
"Ja som chcela p..."
Prerušil ma a pohladil ma na perách potom ma chitil za krkom a priblížil sa kumne tak že som cítila jeho dych a nakoniec už aj jeho krásne pery. Začal ma jemne bozkávať. Ja som to chcela prerušiť ale nevedela som ako.. nedalo sa. Chitila som ho za krkom a bozky som mu opätovala. Chitil ma na ruky a višiel somnou z vody. Položil ma na chrbát na piesok a on si dal dole tričko. Áno... nosili sme tričká aj do vody aby nás slnko veľmy nespálilo. Dal si ho dole a znova si ľahol na mňa a začal ma bozkávať.

"Nie, prepáč, ale nie... nemôžem"
Odporovala som medzi bozkamy.
"Prečo nie?" sadol si a celkom naštvane sa ma spítal.

"Lebo niesom opitá"
Sadla som si a dala hlavu na kolená.
"To kebi si vtedy nebola na mol, nevyspala by si sa somnou?"
Zo smútkom a slzamy v očiach sa ma to spítal a mne bolo veľmy ľúto povedať mu pravdu.
"Nie... nevispala" tak a je to vonku.
...

Ďalšie dni sa somnou vôbec nerozprával. A teraz ešte toto.