Tropický ostrov

Stretnutie

Marek:

"Hmm.. Becky musím ti niečo povedať" sklonil som hlavu aby som si mohol zaviazať kravatu.

"Čo je? Čo sa stalo" podišla kumne v košeli a pomohla my zaviazať a potom ma pohladila po líci.
"Už nebudem k tebe chodiť, zabudni na mňa." zobral som si kabát a otvoril som dvere.
No ona na mňa zakričala a tým ma zastavila.
"Čo ak sa tvoja Kartney dozvie čo si robil kým ona bola tehotná"
Obzrel som sa na ňu vražedným pohľadom.
"Ty jej to nepovieš, nemáš na to."
Pousmial som sa a zavrel som za sebou dvere. Zišiel som do auta a naštartoval som. Už sa teším domóu je apríl a Kártney je práve vo ôsmom mesiaci. Teraz potrebuje moju veškerú podporu. ...

Už máme svôj malí domček. Zatial bívame na chate Kartniních rodičou. Ja chodím do večernéj školi aby som si mohol urobiť strednú. Lebo keď som bol ešte na strednéj tak ma vykopli za zlí prospech. Takže do obeda som v práci. Potom idem do krčmy, potom domou kde som s Kartney a večer idem do školi. Polovicu výplaty platím Kartniním rodičom. Niečo také ako nájom a polovicu výplaty dávam na seba a Kartney. A to čo dám Kartney, dáva ona do pokladničky na dieťa. Potom ja platím nákupi potravín a všetko možné. Dnes má Kartney stretnutie z niakou jej novóu kamoškóu ešte som ju nevidel tak.
...

Zaparkoval som na príjazdovéj ceste a vošiel do domu.
Hodil som kľúče na stôl pri zrkadle a zavesil som si kabát na vešiak. Potom som išiel do izby.

"Kartney si tu?" nič sa neozvalo tak som išiel do kuchyne a tam som videl na pulte list.

Ahoj láska, išla som do nemocníce na kontrolu a potom idem s kamoškou do kaviarne. Dáme si kávu a potom ideme obzerať z Celeste veci pre deti. Pôjdeme aj z Erikom a Dejvidom tak ak skončíš v škole skôr tak sa pridaj. Ľúbim ťa.
Kartney.

"A ja tebe ľúbim" zašomral som si a išiel som pozerať tv.

Kartney:

"Ahoj!" povedala som a objala som ju a zase som si sadla.
"Ahoj." odzdravila ma, potom si sadla a pokračovala.
"Veľmy meškám?" ustarostene sa na mňa pozrela.
"Nie... nie jasné veď ja som len pred chvílou prišla, Becky"
Upokojila som ju a ona začala biť niaka tajomná.
"Čo sa stalo?"
Opítala som sa s trošku zvedavím hlasom a ustarostením.
"Vieš Kartney, ja..." začala hovoriť zo strachom v očiach ale zrazu ju prerušil taký mladý čašník.
"Čo si dáte?" pozrel sa na nás a otvoril si ten bloček a nervózne klepkal perom o stranu tej knižky.
Ja som si objednala džús a Becky kávu.
"Ták čo si my chcela povedať?"
Položila som si ruky na stôl a klepkala oň nervózne nechtami.

"Nie.. nie nič, zabudni na to." pozrela sa na stôl a potom sa na mňa falošne usmiala.