hore nohamy

12 2 0
                                    

Po zistení my prišlo strašne zle... ešte to neviem presne ale mám tušenie.
...

V taške som mala test ktorí vyšiel pozitívne. A bolo všetko ako som predpokladala.

"Som tehotná"
Sklamane som sklonila hlavu k testu. Môj svet sa otočil hore nohamy. Keby bola iná situácia tak som štastná ale teraz.

Prišla som za Marekom. On len poskakoval na mieste od nervozity. Keď ma zbadal prišiel zamnov.

"No čo ako? Hovor lebo vybuchnem od nervozity" podupkaval si nervózne nohou.

"Ja... ja no ja..."
Koktala som.
"No áno ty..." pousmial sa a znova bol celi vedľa.
"Ja a ty... no,... ... budeme no.. rodičia"
Konečne som to vyklopila. On zostal stáť ako keby som pred neho postavila lady gagu.

"Ako? Kedy?" skríkol na mňa.
"Ja neviem proste sa to stalo." ukľudňovala som ho.

"A akože to dieťa je moje my chceš povedať?" zdvihol obočie a ironicky sa na mňa pozrel.
"No áno je tvoje, koho iného"
Zosmutnela som a utrela si oči lebo som cítila ako my idú slzy von. Zarazilo ma to čo povedal.
...

Cez celé dni som len preplakala a nič iné. Nevedela som čo mám spraviť.

Mala som sa niekde utopiť.

Teraz neviem či my život stojí aspoň zato že čakám bábätko.

Marek ma strašne urazil veľmy my ublížil.

Nechápem prečo sa zriekol toho dieťaťa.

Premýšlala som a rozmíšlala nad otázkamy na ktoré neviem odpovedať.
...

Po niekoľkých dňoch ku mne prišiel Marek s prosikom.

"Čo chceš?" skrýkla som na neho.
"Len som sa ti chcel ospravedlniť"
Posadil sa vedľa mňa.
"Hej?" ironicky som odpovedala a zase som sa pozrela na západ slnka a jednou rukou som si hladila brucho.

Neviem prečo ale ten malí chrust čo ho mám v bruchu my prirástol k srdcu. Asi je to tá materinska láska. Jedno viem na sto percent nikdy nedovolim aby tomu dieťaťu niekdo niekedy ublížil.

Po tichej chvýlke sa ozval Marek.

"Ja sa ti ospravedlňujem"
Vydíchol si a dal my ruku na chrbát a pohladil ma po ňom.
"Marek! Ty si ma nazval že som štetka a to ti nezabudnem"
Otočila som sa naňho a postavila som sa. Nasledne aj on.
"Marek... ak sa niekedy dostaneme z tohto ostrova preč, nedovolím ti abi si sa priblizil k môjmu dieťaťu"
Povedala som a odkráčala. On ma chitil za zápästie a otočil ma.

"Akoto že k tvôjmu dieťaťu, snáď k nášmu... nie?" nahnevaným hlasom sa opítal.
"Zrazu je to naše dieťa?" odvetila som a este pridala do výšky hlasu a ironického prízvuku.
"Pred pár dňami to nebolo tvoje dieťa ale niekoho iného" dodala som zo vstíčenóu rukov do blba.

"Miláčik tak som to nemyslel"
A chytil ma za pás prytiahol si ma k sebe a začal ma bozkávať.

Ja som sa po chvíli odtiahla a strelila som mu fucku.

Tropický ostrovWhere stories live. Discover now