Zapaľujem sviečku a pokladám ju na Denisov hrob. Čakala som, že keď uvidím jeho hrob na niečo si spomeniem. Alebo budem niečo cítiť, ale nič. Bolo to pomaly ako sa dívať na cudzí hrob. Mrzí vás, že zomrel, ale neplačete a nechýba vám. Chvíľu som tam len tak stála. Ani neviem prečo. Stála som tam a dívala sa na na nápis Denis Rusnák. Asi som čakala, že sa niečo stane.
Mama ma čakala na začiatku cintorína a nechala ma samu. Požiadala som ju aby mi ešte ukázala dedkov hrob. Len prikývla a zaviedla ma k nemu. Pozrela som sa na nápis na náhrobnom kameni a potichu ho prečítala: "Ľubomír." Potom sa mi vrátila ďalšia spomienka:
Pozorne som sa obzerala po lese a hľadala. Kráčala som pomaly aby som nič neprehliadla. Zrazu som čosi uvidela pri ďalšom strome a bežala k tomu. :"Dedko! Našla som to! Našla som hríb!" zakričala som na dedka aby ma počul. Prišiel ku mne a pozrel sa na hubu, ktorú som našla. "To nie je jedlá huba, takéto nezbierame," povedal dedko. Ja som bola sklamaná, že som nenašla dobrý hríbik. Dedko ma pohladkal po hlave a povedal: "To nevadí nabudúce nájdeš dobrý hríb. Pozri sa sem do košíka aby si vedela, aké sú dobré." Ukázal na košík a ja som sa tam pozrela. Potom som hľadala ďalej. Onedlho som našla veľký hnedý hríb a opäť zakričala na dedka. Pozrel sa na hríb a povedal: "Ten je krásny. A aký veľký. Ten môžeš odtrhnúť." Potešila som sa a odrhla hríb. Vložila som ho dedovi do košíku a hľadala ďalej.
Po líci mi stekala slza. Plakala som.
YOU ARE READING
Život od začiatku
Short StoryNina sa zobudí v nemocnici a nič si nepamätá. Dokonca ani to, ako sa volá. Postupom času si začne spomínať na rôzne veci z jej minulosti aj na nehodu, kde stratila pamäť. V zotavovaní jej pomáha rodina a jej najlepší priatelia Sára a Matúš. Až nesk...
