Môj splnený sen

Kapitola 17 - Nová výzva...

Dnes vám zase raz prinášam novú časť príbehu...Dúfam že aj táto sa vám bude páčiť tak ako tie predtým....Dosť kecov bežte čítať... :-)

Michal

" Jasné Mišo rozumiem... " povedal som do telefónu...Práve som sa dozvedel niečo čo mi spravilo neskutočnú radosť a ja to musím ísť hneď oznámiť Peťke a potom chalanom...Dnes ju majú púštať z nemocnice...Naštastie všetko je v najlepšom poriadku....Zastal som autom pre nemocnicou a kráčal som k jej izbe...Opatrne som zaklopal... " Ďalej... " ozvalo sa spoza dverí a tak som vošiel... " Ahoj.. " povedal som a keď ma zbadala neskutočne sa jej rozžiarili očká...Taká bola zlatá... " Ahoj...Môžme ísť ?? " spýtala sa a mávala mi pred očami prepúštacov správou... " Môžeme... " povedal som jej a vzal som tašku v ktorej mala zbalené veci...Keď sme.vyšli z nemocnice nasadli sme do auta a naštartoval som.... " Porozprávame sa ??? " spýtal som sa môj hlas bol zmiešaným štastia a vzrušenia...Videl som jej vystrašené oči ktoré na mňa pozerali...Ale neprotestovala....Prikývla... " Pôjdeme k tebe ? " spýtal som sa... " Môžme... " povedala a síce vyčarilamúsmev ale videl som na nej že sa bojí...

Peťka

Bojím sa tak ako ešte nikdy...Čo mi povie ? Že si našiel priateľku a so mnou už nechce byť kamarát ?? Budem mu musieť zaplatiť ten byt ??? Omrzela som ho ?? Nevedela som si ani predstaviť ktorá z týchto možností je tá správna...Ani som si meuvedomila kedy sme zastali pred mojim činžákom...Vystúpila som z auta a Michal vzal moju tašku...Otvorila som dvere do bytu...Nič sa tu nezmenilo až na jednu jedinú skutočnosť....Mám telkúúúú....Otočila som sa ja Michala a vykúzlila som úsmev.... " Ďakujéééém... " povedala som mu a hodila som sa mu okolo krku... " Nemáš zač... " povedal mi a pobozkal ma.do vlasov...Stuhla som...Zbožnovala som keď ma pobozkal alebo keď ma objal...Jeho vôňa bola neskutočná...Bože čo to trepem ?? Ja som neni NORMÁLNA.... " Tak poďme sa posadiť... " povedala som keď som ho konečne pustila....Sadli sme si na gauč a pozreli sme sa do očí...

Michal

Dlho sme si pozerali do očí...Tešil som sa keď jej to poviem...Bude rada...Konečne som od nej odtrhol zrak... " Dnes si volal Michal...Môj manažér.. " začal som a ona na mňa nechápavo pozrela... " Budem hrať v New Yourku... " povedal som a jej sa rozžiarili oči ale následne jej úsmev opadol s tváre a nahrnuli sa jej tam slzy... " Čo sa deje ?? " spýtal som sa... " Prepáč... " povedala a utiekla do izby...Išiel som za ňou...Snažil som sa dostať do izby ale bola.zamknutá...Počul som plač.... " Prosím..Otvor mi... " povedal som...Nič... " Prosím... " búchal som na dvere...Stále nič...Po chvíli neustáleho búchania konečne štukla zámka...Otvoril som dvere a vstúpil som do jej izby...Bola schúlená na zemi...Prisadol som si k nej...Ani na mňa nepozrela... " Čo sa deje ? " spýtal som sa...To ticho ma zožieralo... " Prepáč... " povedala... " Za čo ? " spýtal som sa a chytil som jej bradu tým som ju prinútil sa na mňa pozrieť.... " Pretože...Pretože...Mala by som sa tešiť..A ja tu pla..plačem... " vysúkala zo seba... " Prečo plačeš ?? " spýtal som sa... " Odídeš...Čo ak sa už nevrátiš...Ostaňem tu sama ?? " spýtala sa a zase sa jej začali kotúľať slzy... " Ty blázonko...Ideš so mnou... " povedal som a objal som ju...Ona sa odtihla a nechapavo sa na mňa zahľadela..." Čo prosím ?? " spýtala sa... " Pozajtra spolu odlietame do New Yorku... " povedal som a usmial sa od ucha k uchu...

Peťka

To snáď nemyslí vážne...To my mohol povedať hneď a nemusela som sa tak strápniť... " Myslíš to vážne ?? " spýtala som sa... " Nie..Len si uťahujem... " povedal mi a začal sa smiať... " Somár... " povedala som a objala ho... " Ďakujem... " povedala som... " Nemáš zač... " povedal mi a ešte stále sme boli v silnom objatí...

Tááák...Čo hovoríte ?? Nechala som sa inšpirovať s tým že Majk bol teraz v NYC...Dúfam že sa vám to páčilo...Budem rada za každý vote a comment :-* :-)