Môj splnený sen

Kapitola 22 - Koncert ,Narodeniny a ešte niečo ??

Dnes vám prinášam ďalšiu časť a chcem ju venovať všetkým čo to čítate....Toto je jedna z mojich najobľúbenejších častí....Užite si júúú... :-)

Peťka....

Otvorila som oči a prvé čo som si uvedomila bolo že mám 20..Konečne mám 20 a ešte k tomu dnes je deň koncertu...Teším sa naň...Vstala som s postele a pozrela sa na Michala ešte spal a tak som sa rozhodla že pôjdem do kúpeľne kde sa pripravím na raňajky...Trvalo mi to asi pol hodinu kým som sa namaľovala a všetko ostatné ale dnešný deň som chcela byť pekná...Taká pekná ako ešte nikdy...Dúfam že sa mi to aj podarí...Pozrela som sa do zrkadla a zľakla som sa sama seba....Nikdy som na tvári nemala taký šťastní úsmev ako teraz...Som taká spokojná...Všetko zlé som nechala na Slovensku....No dobre , povedala som si v duchu...Stačí...Dnes je tvoj veľký deň a nielen tvoj....Povedala som si a vyšla som s kúpeľne...Michal už v posteli neležal... " Dobré ránko...Všetko najlepšie... " povedal mi a prišil ma pobozkať na líce... " Ďakujem " povedala som a on ukázal na stôl...Raňajky...Potešila som sa že som nemusela chodiť dole...Spolu sme sa pekne naraňajkovali a Michal potom zbehol ku chalanom...Ja som zostala v izbe sama...Zapla som si hudbu a v tom mi oči spočinuli na balíčku a kvetoch ktoré ležali na mojej posteli...Podišla som bližšie a vzala som kvety do ruky...Ruže...Boli moje najobľúbenejšie a bolo ich tam presne 20...Všimla som si že je v nich zastrčený nijaký lístoček.... " Všetko najlepšie , kráska...Nech si taká usmievavá a šťastná vždy...A nech sa ti splní všetko čo si praješ...Michal... "  zvýskla som od radosti...On je proste skvelý...Kvety som rýchlo dala do vázy z vodou a vrhla sa na balíček...Stálo tam : Aby si bola ešte krajšia ako si...Mňa švihne...Otvorila som ho a vnútri bol krásny strieborný náramok s malými kamienkami vnútri...Bol vážne nádherný....V tom sa otvorili dvere....

Michal...

Otvoril som dvere a uvidel ju ako pozerá na ten náhrdelník...Zbadala ma...Rozžiarili sa jej oči ak to ide ešte vôbec viac...Položila ho do krabičky a rozbehla sa ku mne... " Ďakujem... " povedala mi a tuho ma objala... " Nemáš zač..." povedal som a stisol som ju ešte viac..Nechcel som ju pustiť pretože mi dodávala silu na dnešné vystúpenie....No, áno mal som trému ale tak čo sa s tým dá robiť ?... " Ale mám....Je nádherný.. " odtiahla sa odo mňa a vtisla mi riadnu pusu na líce...Zasmial som sa...Ona sa zapýrila... " Kedy ideme skúšať ? " spýtala sa celá nadšená... "  O nijakú hodinku... " povedal som a usmial som sa na ňu.... " Čo sa stalo ?? " spýtala sa...Vycítila že som neni vo svojej koži.... " Nič... " povedal som..Nechcel som ju trápiť svojimi vecami...Potiahla ma za ruku a prešla so mnou ku stolu... "Tak a teraz hovor... " povedala mi výhražním tónom... " Nie... " povedal som.. " Prečo ? " spýtala sa ma a pritiahla si stoličku bližšie k tej mojej..." Lebo ťa nechcem zaťažovať... " povedal som.... " Sme najlepší kamaráti...Zabudol si ? " spýtala sa a ja som pokrútil hlavou...Ako som na to mohol zabudnúť...Asi má pravdu...  " Dobre..Bojím sa...Mám trému a neviem čo všetko ešte... " povedal som jej aspoň polovičnú pravdu... "  A kde sa podel ten Majk ? " spýtala sa ma...Videl som že si robí srandu... " Nerob si srandu... " varoval som ju... " Nerobím...Pozri...Všetko bude dobré..Budem tam s tebou...Budú tam všetci tí čo ta majú radi....Tak kľud...Dobre ? " spýtala sa ma... " Dobre... " povedal som....

O 5 hodín neskôr...Michal....

O 5 minút sa mal začať koncert a ja som bol nervózny...Neviem čo sa to so mnou deje...Nikdy som nemal až takýto stres...Ale čo ak to nebol stres len s toho vystúpenia ?? " Koncentruj sa brácho to dáš... " povedal mi Mišo a potľapkal ma po pleci... " Ja viem " povedal som a pozrel som sa na Peťku ktorá akurát niečo preberala s Grimom... " Kedy jej to konečne povieš ? " spýtal sa ma Mišo... " A čo presne ? " hral som nechápavého... " Že ju máš rád ale viacej ako by si chcel ? " spýtal sa ma... " Ten vek Mišo..Ten vek.. " povedal som mu vec ktorá ma trápila zo všetkého najviac... " Vek je len číslo ak sa máte rady..Nieje čo riešiť... " povedal mi a ja som si uvedomil že možno...Vtedy sa na mňa pozrela a pristúpila ku mne... " Verím ti...Spievaj pre tých ktorých ľúbiš... " povedala mi  a obajala ma silno...A toto som presne potreboval.... " Ideme " zakričal Grimo a ja som jej ešte stihol stisnúť ruku...Celý koncert prebehol bez problémov...Dokonca tam boli ľudia ktorý mali môj merch...No skvelé...Posledná pesnička... " Grimo stopni to... " povedal som a on stopol hudbu...Vtedy boli všetky oči na mne... " Tento koncert bol pre vás ľudia...Ale bol aj pre dôležité osoby v mojom živote...Moju mamu a aj celú moju rodinu a pre dievča ktoré zmenilo môj svet od základov...Peťka...Prosím poď na pódium... " povedal som...

Peťka...

Počula so to čo som počula ?? To je blázon...Ja...Ja... " Bež " povedal mi Mišo a usmial sa...Už som chcela ísť keď prišil pre mňa...Podal mi ruku... " Zabijem ťa... " precedila som pomedzi zuby... " Tak..Toto je ona a dnes má krásnych 20 rokov...Takže ešte raz Happy B-day... " povedal mi a chytil ma za ruku spravil so mnou otočku...Všetci začali tlieskať...Ktovie čo si tí ľudia mysleli ale viac to už nemôžem nechať tak... " Tak ľudia..Posledná pesnička dnes pre oslávenkyňu.... " povedal mi a posadil ma na stoličku... " Potom sa musíme ešte porozrávať... " pošepkala som mu... " Ja viem.. " povedal..Myslím že sme to cítili narovnako....Zaspieval mi Ypsilon a ja som bola šťastná...Ešte sa rozlúčil s publikom mňa zatočil a odišli sme...Všetci traja spolu...Ja , On a Grimo... " Poď " povedal mi a vzal ma do šatne... " Začni... " povedal mi...Ja som prikývla chcela som to mať už z krku... " Už ďalej takto nemôžem....Michal ja...Viem že to nie je normálne ten vekový rozdiel a to všetko...Ale ja si nepomôžem...Ľúbim ťa..Áá nech... " nestihla som dopovedať lebo ma pobozkal...Konečne raz normálne poriadne...Možno som neni jediná ktorá ho ľúbi čo ak aj on mna...Ale prestaň on ťa len ľutoval....Kašľem na to....Bozk som mu opetovala...Keď sme sa konečne odtiahli..Usmial sa... " Prepáč " ospravedlnil sa a ja som na neho nechápavo kukla.... " Nechcel som... " povedal mi... " Ale mne to... " chcela som povedať no hlas sa mi zlomil a začala som plakať... " Nie neplač...Aj ja ťa ľúbim... " povedal a vtedy som sa na neho pozrela...Aj on na mňa....A pery sa nám zase spojili....

Konečnéééé končnééé :-) Dobre asi by som sa nemala tak tešiť...Ako sa vám páči táto časť ?? Ako bolo v škole ???