Kapitola 30 - Niečo sa deje...

151 16 2
                                    

Máme tu novú časť...Jednu z posledných a s ňou aj životy vašich obľúbených :-) Koniec kecania..Užite si ju...

Peťka...

Sedela som doma na gauči ako kopa nešťastia....Slzy mi stekali po tvári a celým bytom sa ozývala Michalova hudba...Zrazu som počula ako sa kľúč vo dverách otočil a dnu niekto vkročil...Už som si myslela že to všetko čo sa naozaj stalo bola len rozprávka...Ale keď som vo dverách zbadala Adama uvedomila som si že to je realita...Počkať ale z kade má kľúče ??!! " Z kade máš klúče ??!! " vyletela som z gauča ako stretla a rýchlo som sa postavila pred neho... " Nechala si si ich z predu... " povedal mi...To som bola vážne až tak mimo ??...Vrátila som sa späť na gauč... " Je mi vážne ľúto čo sa stalo...Nechcel som vám ublížiť ani jednému... " povedal mi a videla som na ňom že to myslí vážne a úprimne... " Ale ublížil si...obom... " sklopila som hlavu a snažila sa potlačiť slzy... Adam si sadol ku mme a prinútil ma ju zdvihnúť... " Prepáč...Môžme byť kamaráti... " spýtal sa...Čo som mohla stratiť ?? Ja viem že som hlúpa a sprostá ale už som stratila to najcennejšie v mojom živote...Čo viac sa môže stať ??!!... " Dobre... " keď som vyslovila toto jedno slovko Adam ma objal... " Pôjdeme sa von odreagovať ? " spýtal sa ma a ja som prikývla...Potrebovala som to ako soľ... " A kam ? " celá zvedavá som sa spýtala... " Moje prekvapenie... "

Michal...

Akurát mi písal Adam že už sú na ceste...Podarilo sa mu to...Za to mu ešte poďakujem...Asi o 5 minúti mi mal začať koncert...Milujem svoju prácu...Neskutočne ma teší keď viem že moja hudba niekomu pomáha a posúva ho ďalej...Presne preto to robím...Aj keď mám tažké obdobie...Ale viem že keď prídem na stage zabudnem aspoň na chvílu na moje trápenie... " Mišo " zakričal na mňa Juraj a ja som rýchlo vybehol na pódium....

Peťka...

" Čo tu robíme ??? " spýtala som sa keď som zositila že sme prišli do klubu kde mal byť Michal... " Zabavíme sa " odpovedal prosto Adam... " Myslím že Michal ma nie veľmi rád uvidí...A teba už vôbec... " povedala som mu... " Neboj sa... " povedal mi a ja som cítila vo vzduchu že sa niečo chystá...

Michal...

Keď som višiel na pódium a zbadal ju stáť tam kde som povedal Adamovi aby boli moja tvár sa rozžiarila...Moji fanúšici vrieskali a ja som sa pozeral na ňu... " Zdravím vás dámy a páni...Tento koncert bude špeciálne pre jednu osobu...Volá sa Peťka...Tak užite si to... " povedal som do mikrofónu a keď počula svoje meno pozrela sa na mňa...Jej pohľad bol mäkký a plný lásky...Ako som si len mohol myslieť že ma neľúbi...Celý koncert som šiel na maximum ako vždy...Ale dnes ma poháňala ona...Jej pohľady...Dokocna si aj spievala...Možno nebola až tal nahnevaná....Keď sa koncert skončil odišiel som do zákulisia a napísal Adamovi sms nech sem prídu...Netrvalo dlho a prišli...Videl som jej sklopenú hlavu a smutný výraz...Pristúpil som k nej a zdvihol jej hlavu...Ona sa na mňa pozrela a ja som ju pobozkal... " Ľúbim ťa a prepáč...Mal som si ťa vypočuť... " povedal som jej a ona sa konečne usmiala... " Ešte stále si ma môže... " zasmiala sa a ja som ju objal... " Veľmi rád ale až zajtra... " povedal som chitil ju za ruku a ťahal preč ..Chcel som s ňou stráviť ešte pekný večer..

Ste radi že sú konečne spolu ?? Ja moc...Čo hovoríte na túto časť ?? Páči sa vám ?? :-)

Môj splnený senDonde viven las historias. Descúbrelo ahora