Kapitola 27 - Čo to dofrasa je ?

177 15 1
                                    

Tak a máme tu novú časť...Užite si ju :-)

Peťka....
Sedela som doma pred telkou...Michal mal nijaké stretnutie...Zrazu zazvonil zvonček pri dverách...Až som sa ľakla....Postavila som svoju riť z gauča a išla otvoriť...Vo dverách stál Adam..." Ahoj..Ja len či môžem.. " spýtal sa a sklopil zrak...Neviem či ho mám pustiť alebo nie....Neviem či túžim po jeho spoločnosti...Teraz nie... Zrazu sa zobral a otočil preč.." Počkaj... " zrazu som zakričala...Bolo mi ho ľúto... " Poď dnu... " povedala som a otvorila dvere do korán aby Adam mohol vojsť... " Niečo som priniesol... " povedal a podal mi fľašku z vínom... " Ďakujem ale nemusel si si robiť starosti...Posaď sa..." ponúkla som ho a on to bez váhania urobil...O tomto sa Michal nemôže dozvedieť...Žiarlil by... " Už si sa tu zabýval ? " nadhodila som aby nestála reč... "  Ale áno...Svojim spôsobom... " povedal mi...Nevyzeral že by bol nijaký výreční... " Nedáme si to víno ? " nadhodil zrazu a ja som ostala prekvapená...Ak mám pravdu povedať nemala som chuť na spoločnosť...A viem si predstaviť čo by robil Michal keby to zisitil.... " Samozrejme... " povedala som napokom keď som videla jeho túžobný výraz...Naliala som nám víno a Adam sa hneď rozkecal...Spýtal sa ma snáď na všetko možné a ja jeho na nič kedže my nedal priestor... " A ty chceš sa niečo spýtať ? " prihovoril sa zrazu... " No ty vieš o mňe skoro všetko ja o tebe nič...Tak pár otázok... " nadhodila som...On prikývol... " Máš priateľku ? " spýtala som sa kedže mi bolo divné že tu sedí so mnou... " Nie nemám... " povedal mi a žmurkol...To je debil...On si teraz myslí že ja by som ho snaď...Och nie... " Ale vzťahu sa nebránim... " povedal a v tom v zámke zaštrngotali klúče.. " Doriti " zahrešila som...Presne som vedeľa aká bude Michalova reakcia keď tu zbadá Adama... " Ahoj,srdiečko " povedal mi ešte z chodbi... " Ahoj " povedala som a v tom sa ocitil v obývačke tvárov tvár Adamovi... " A ty tu čo robíš ? " videla som že znervóznel... " Prišiel som pozrieť Peťku a popiť si s ňou vínko... " povedal Adam... " Vínko..Vidím.. " zvýšil hlas Michal vtedy som vedela že je zle... " Zmizni... " povedal mu Michal zrazu a Adam sa len zasmial... " Až keď to bude ona chcieť... " povedal a ukázal na mňa... " Tak ? " zdvihol obočie Michal... " Odíď , Adam... " konečne som prehovorila...Museli sme si to vysvetliť... " Tak inokedy... " povedal a už ho nebolo....

Michal

Adam odišiel a Peťka sa postavila...Objala ma okolo krku a chcel by dať pusu... " Nedotýkaj sa ma... " povedal som jej a aj mňa samého prekvapil môj chlad v hlase...Dnes som mal mať ešte konecert v Trnave a nechcel som tam ísť rozhádaný... " Nič zlé som nespravila... " povedala zrazu... " Nie ? " zvýšil som hlas... " No nie...Bol tu ako sused a kamarát... " povedala... " Vieš že si to neželám...Vysloveňe som ty to povedla... " môj hlas a aj ja sme boli rozzúrený... " Ja viem....Ale nemohla som ho vyhodiť... " povedala mi... " Mohla...Kebyže chceš...Ale nechcela si...A ja viem presne prečo " už som kričal bol som zazúrený že tam bol... " No prečo ? " spýtala sa ma a tisli sa jej slzy do očí... " Lebo sa ty páči...Máš ho rada viac ako kamaráta... " povedal som jej... " To nie je prevda...Sotva sa poznáme... " povedala a už plakala... " Ale to nič neznamená...Musím si to premyslieť... " s tými slovami som zabuchol dvere a odišiel z jej bytu.....

Ja viem...Nezabite ma...Ale nemohlo to byť stále také pekné...Trošku to osladíme :-)... Čo vy na to ? Ako sa vám to páči ? Budem rada za každý vote aj comment a chcem vam poďakovať za pekných 200 hlasov :-) Vďaka :-)

Môj splnený senDonde viven las historias. Descúbrelo ahora