Kapitola 11- To nemôžeš...

219 13 4
                                    

Tááák prinášam vám ďalšiu časť môjho príbehu....Túto časť by som chcela venovať moje kamarátke ktorá toto číta....A týmto by som jej chcela poďakovať za podporu :-*

" No počúvam... " povedala som tichým hlasom Michalovi... " Myslím že najprv by sme mali ísť do auta...Cestou k Vikine ti všetko poviem... " povedal a pomohol mi stať...Pozeral sa na mňa ale ja som odvrátila zrak...Nemohol ma takto vidieť..... " Prosím..Nepozeraj sa na mňa " povedala som a odstúpila som od neho....On ma chytil za ruku.... " A prečo ? " spýtal sa ako najväčší hlupák.... " Lebo...Pozri sa ako vyzerám.... " povedala som a pozrela som sa mu do očí... " Ani si nevieš predstaviť ako si takto krásna... " povedal a chytil ma za ruku...Začal ma ťahať...Nastúpili sme do auta...Pustil hudbu....Išlo tam niake rádio... " Už mi to povieš ?? " spýtavo som nadvihla obočie a pozrela som sa do zrkadielka že ako vyzerám.... " Samozrejme...No takže...Dnes pekne prespíš u mňa v hosťovskej izbe a zajtra ti nájdeme byt..Chceš tu byť nie ?? " spýtavo sa ma mňa zahľadel....Ostala som ako obarená... " Hej...A s čoho to budem platiť ?? S toaletného papiera ??.... " spýtala som sa...Bola to síce krásna predstava ale nemožná.... " Nie...Ja ti ho zaplatím..." povedal mi a v tom som ostala ako mŕtva...Doslova a do písmena... " Nie...Nie...Ako ti to akože splatím...A čo mi povie mama ?? " spýtala som sa ho... " Splatíš mi to už len tým že tu budeš pre mňa ako moja kamarátka... A za tvojou mamou zajtra osobne zájdem...Spolu s tebou... " povedal mi vyschlo mi v krku... " Nie to nemôžeš....Ja si to nezaslúžim... " povedala som a v tom sme zastali...Ani som si neuvedomila ako a už sme boli pri Vikinom vchode...Pozrela som sa na neho... " Zaslúžiš si oveľa viac...A ďalej nediskutujem...Zajtra ráno ideme k tvojej mame....Potom ti pôjdeme hľadať byt...Podrobnosti dohodneme zajtra...Teraz poďme... " povedal a vystúpil s auta...Vyšla som za ním...." Ty ideš som mnou... " spýtala som sa... " Jasnééé...Nech vidí že si si nevymýšľala...Potom to bude ľutovať uvidíš... " povedal mi a pobozkal ma na líce...Vyšli sme hore po shcodoch...Zabúchala som aby vedela že idem...Otvorila som dvere... " No čo ?? Chodíte spolu ?? Či čo si zase vymyslíš...Už sa stretli...že vraj...pozval ťa do VIP že vraj...A teraz čo ??... " podpichovala ma Viki a kričala až z kuchyne...Pozrela som na Michala so slzamy v očiach... " Vidíš " zašepkala som.... " No čo došli ti výhovorky... " vykukla z kuchyne a zastala v polovici cesty keď videla kto stojí vedľa mňa... " Samozrejme že jej došli výhovorky...Choď si zbaliť veci kráska... " povedal mi a ja som poslúchla...Nasledoval ma... " Akože kam ideš ?? " spýtala sa ma... " Domov...Ale podľa teba mám halucinácie...Tak sa o mňa láskavo nestaraj... " zakričala som.... " Jaká si hustááá... A ty čo pozeráš... " povedala Viki a ani som sa nestihla spamätať dostala takú facku že myslím že sa s toho ešte dosť dlhú dobu nepreberie... " Láskavo jej daj pokoj... Hotovo ? " spýtal sa ma... " Áno....Môžme ísť... " povedala som... Michal ma chytil za ruku a ťahal ma čo najrýchlejšie.... " Ešte ťa nevyužil ?? Nechoď mi potom plakať pred dvere... " pohrozila mi Vikina...No ja som ju už nepočúvala...Hodila som jej kľúče na podlahu a odišla som....


O 20 minút neskôr...

" Tu si môžeš zložiť veci... " povedal mi Michal...Prikývla som... " Ako doma " usmial sa na mňa.... " Ďakujem...Ale to by som nemala.... " povedala som mu... " Ale nóó...Vyspinkaj sa pekne... " povedal mi a dal mi pusu na líce.... " Aj ti " zakričala som mu ešte kým stihol zavrieť dvere...Usmial sa ma mňa...Prezliekla som sa do pyžama...Ľahla som do postele....Nemohla som uveriť že som v byte chalapa ktorého som si tak neuveriteľne obľúbila...Mala som ho strašne rada...Ale teraz už bol čas ísť spať....Uvidíme čo ma čaká zajtra....



Koniec časti :-) Chceli by ste aby som to spravila aj s jeho pohľadu ?? Píšete comment....Dávajte vote.... Mám vás rada :-*









Môj splnený senTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang