Môj splnený sen

Epilóg...

O 1 rok neskôr...Peťka...

Stala som pred zrkadlom v bielich korzetových šatách...Cítila som sa ako princezná...O 10 minút som sa mala vydávať... " Srdiečko si prekrásna... " prišla ku mne mama a podala mi kvety...Bola to jednoduchá no zato pekná kytička... " Ďakujem mami... " povedala som a objala ju... " O 2 minúty... " prišla ku mne Viki...Áno,udobrili sme sa...Raz sme sa stretli a porozprávali ako dospelé osoby...Prikývla som a ona zmizla za dverami... " Srdiečko moje...Ľúbim ťa...Buď štastná... " povedala mama a mne sa tisli slzy do očí... " Budem mami... " objala som ju a dala som jej pusu... " Idem si sadnúť " oznámila mi a stratila sa za dverami kostola... " Peťka...Neboj sa...Zvládneš to...Pôjdeš tam a dáš to nemáš sa čoho báť.... " hovorila som si nahlas do zrkadla...A potom som sa na seba pozrela a uvedomila si jednu vec...Zmenila som sa...Tak veľmi som sa za ten rok zmenila...Dospela som...Vďaka nemu...Počula som ako sa v kostole rozvučal orgán a to bol môj signál mám ísť...Vydáť sa na cestu...Postavila som sa pred dvere a tie sa otorili...Vykorčila som....

Michal...

Kráčala ku mne v tých bielich šatách...To čo som cítil keď som tam stál bolo neopísateľné...Pozerala sa po kosotole a rozdávala úsmevy...Za ten rok sa dokázala prispôsobiť moji fanúšikom aj novinárom...Zato som si ju neuveriteľne cenil...Konečne prišla ku mne a ja som ju chytil za ruku... " Si prenádherná... " pošepkal som jej a ona sa jemne usmiala...Za nami už stáli svedkovia...Ona mala Viki a ja Juraja...Kňaz začal a ja som znervóznel... " Pýtam sa vás Petra berete si tu prítomného Michala za svojho manžela ? " spýtal sa prostú otázku kňaz... " Samozrejme... " povedla Peťka a usmiala sa na mňa... " Michal berete si tu prítomnú Petru za svoju manželku ? " položil tú istú otázku aj mňe... " Z radosťou... " povedal som mu... " Môžete si vymeniť obrúčky... " a tak sme aj spravili...Mali sme tam vygravírované naše mená a dátum keď sme sa spoznali... " Vyhasujem vás za manžela a manželku...Blahoželám....Môžete sa pobozkať.... " povedal kňaz a my sme sa k sebe otočili...Neváhali sme ani minútu...Naše pery sa spojili v ten najkrajší bozk...Kráčali sme uličkou ruka v ruke...Manžel a manželka...Naše pery zdobil úsmev...Vyšli sme pred kostol a naše mami nám podali holubice...Biele holubice ktoré sme vypustili a dúfali že nám prinesú štastie...Prinesú štastia na našej spoločnej ceste životom ktorá bude veľmi dlhá a pestrá...

Dobre a teraz je už vážne koniec....Ešte raz vám z celého srdca ďakujem všetkým čo ste toto čítali a špeciálne všetkým ktorý so mnou vydržali až do konca...Mám vas rada ♥♥♥ S týmto príbehom som si veľa prežila a mala som chuť to všetko vymazať ale bavilo ma to... ♥♥♥ Dobre...Koniec mojich kecov....Ešte raz jedno veľké ĎAKUJEM... ♥♥♥♥♥