Môj splnený sen

Kapitola 25 - Neverím ti...

Ďakujem, ďakujem...Za 1 K prečítaní a za všetky votes..Ste skvelý...A teraz vám prinášam novú časť.....

Michal...

Taxík sa strácal v dohľade...Bál som sa že ju nestihnem...Keď som konečne stál pred jej činžakom ďakoval som bohu že mám kľúče lebo inak by mi neotvorila....A tak som si otvoril sám...Počul som zvlyki ktoré vychádzali z jej izby...Lámalo mi to srdce...Neskutočne...Ona tam plače...Plače kvoli mne... " Zlatko , prosím... " hlesol som keď som vstúpil do jej izby... " Nechaj ma...Vypadni odtialto...Chcel si si so mnou len užiť ? Hm ??... " kričala a slzy sa jej kotúlali po tvári... " Nikdy...Nikdy...Ja ťa vážne ľúbim...Nikdy by som ti nebol schopní ublížiť... " povedal som a ona sa na mňa pozrela...Vpýjala sa mi do očí... " Ale ja ti neverím...Neverím ti... " hlesla a začala plakať ešte viac...Sadla si ma posteľ a plakala...Rýchlo som si sadol k nej...Chytil jej ruku do tej svojej...No ona sa odtiahla...Bože...Čo mám robiť ?? Rozhodol som sa vsadiť na pravdu... " Zlatko...Ninu...Ninu som neľúbil ale teba teba ľúbim najviac na svete...Si pre mňa neskutočne dôležitá...Nikdy..Nikdy by som ti nebol schopný ublížiť... " povedal som jej... " A iným..Iným by si bol schopný ublížiť ?.. " spýtala sa ma..Čo jej to napadlo ??.. " Nikdy by som nemohol nikomu ublížiť... " povedal som a chytil jej ruku...Neodtiahla sa... " Tak prečo si ublížil Nine ? " spýtala sa otázku ktorú som nečakal... " Nina v prvom rade ona ublížila mne...Na moje narodeniny mi vykričala že bola so mnou len pre peniaze a pre moju slávu...Že ma nikdy neľúbila...A potom , potom som si uvedomil že ani ja som ju neľúbil tak že by mi stálo zato trápiť sa...Mal som ju len rád... " zakončil som svoj monológ... " Prepáč... " povedala a ja som nechápal...Začo sa ospravedlnuje ?...Už som išiel niečo povedať no prerušila ma... " Možno si kladieš otázku prečo sa ti ospravedlňujem ale vyrobila som ti škandál...Strápnila som ťa...Verelia ti že ma ľúbiš...Čo ma bolí zo všetkého najviac... " povedala a zase začala plakať... " Nie neplač a prestaň...Dohodmime sa že to je zabudnuté dobre ? " spýtal som sa...Ona prikývla...Objal som ju a konečne prestala plakať...Pobozkal som ju a ona mi to opätovala...Nakoniec som zostal pri nej až kým nezaspala...

Ja viem...Je trošku krátka ale nič sa nedá robiť....Tá zajtrajšia bude dlhšia...Sľubujem...Mám vás rada :-* A poteší ma každý comennet , vote či prečítanie :-)