Kapitola 16.

36 2 2
                                    

Do toho pridala Kim že som bol celí deň s ňou. Filip povedal: Ona tam bola tiež a videl som ako chcela aby ma bil ďalej a ďalej... Tak ja som povedal riaditeľke nech da opýta aj Marťana lebo aj do školy išiel s nami takže máme ďalšieho svedka! Filip potom stíchol a priznal sa: Pani riaditeľka prepáčte že som vám klamal, ja som sa pobil so spolužiakom... Riaditeľka mu dala poznámku a nás pochválila, že aj v takýchto chvíľach držíme spolu... Ja som jej na to povedal: Mi budeme držať navždy spolu. A usmial som sa na Kim.

Po škole u Kim:

Začali sme sa učiť. Keďže sme mali veľmi veľa domácich, tak som u nej bol oveľa dlhšie ako inokedy...

O 18:23

Už sme sa konečne naučili a išiel som spraviť večeru... Kim mi chcela pomôcť ale ja som jej to nedovolil pretože ona bola dosť unavená tak som ju poslal do postele a povedal dom jej že donesiem večeru do postele. Kim sa potešila a išla do postele. Keďže som nevedel veľmi variť, tak som sa bál že jej nebude chutiť. Našťastie mali doma to čo som potreboval... Spravil som jej praženicu lebo to bolo jediné čo som robil aj ja. Zobral som jej to do izby, ľahol som si ku nej a pritúlil som sa... Keď dojedla, tak som odniesol tanier do kuchini a vratil som sa ku Kim. Ona už spala, tak som si ľahol ku nej, objal som ju a zaspal som.

Ráno o 5:47

Zobudil som sa a Kim nebola v posteli. Zľakol som sa, tak som vstal a išiel som do kuchini a Kim tam robila desiatu. Spýtal som sa jej že prečo tak skoro a ona povedala: Nevedela som spať, tak som išla spraviť desiatu. Tak som ju objal zo zadu, a dal som jej pusu. Povedal som jej: Choď si ešte ľahnúť, ja hneď prídem. A pobozkal som ju...

Láska na celý životDonde viven las historias. Descúbrelo ahora