Oči

Porozumenie

Mia : Objali ma mocné paže a do nosa mi udrela silá vôňa lesa. V hlave mi trochu hučalo, no nič strašné. Taká slabšia migréna je to isté. Usmiala som sa do podušky : "Dobré ráno". 

Pretočila som sa na druhú stranu a moja tvár narazila na tvrdú pevnú hruď. Pobozkala som ju. Otvorila som oči a uvidela som môjho Connora. Bol celý červený a snažil sa nevybuchnúť do smiechu, no akonáhle moje oči našli tie jeho, nevydržal to  a začal sa hurónsky smiech. "Čo sa smeješ ? Žiadne romantické slová na dobré ráno ? " Prečo vždy to pekné pokazí ? 

"Choď do kúpeľne a pochopíš" podarilo sa mu vytlačiť zo seba. "Neviem kde je kúpeľňa" mračila som sa ako ešte nikdy. Stále s úškrnom na perách sa postavil, chytil a za ruku a zaviedol ma do kúpeľne. Bola naľavo od spálne a bola útulná. Útulná v tomto slova zmysle znamená maličká. Bol tu záchod, hneď za dverami, oproti dverám stál sprchový kút a naľavo od dverí bolo maličké umyvadielko so zrkadlom. Páčila sa mi . My máme doma obrovskú vyleštenú kúpeľňu, kde je v strede veľká viktoriánska vaňa, taktiež aj samostatný sprchový kút a vedľa sú dvere za ktorými sa nachádza náš naleštený záchod. Viete, čo to dá práce to každý druhý víkend celé umyť ? Takže do tejto som sa hneď zamilovala. 

Chytil ma za plecia a postavil pred zrkadlo a vtedy som normálne zažila šok. Moje sexy dymové líčenie som teraz mala po celej tvári. Ako sa môže očný tieň dostať na pery ? Zjedla som ho ? Mala som ho vážne všade. "Preboha, veď vyzerám ako panda !" Hneď som sa vrhla ku kohútiku a pustila som vodu. Začala som si tiene drhnúť z tváre. Bez odličovadiel to trvalo dlhšie ako zvyčajne, no aspoň som už nevyzerala ako štetka po miliónovej zákazke. Prešla som naspäť do spálne a začala som zvliekať obliečky z vankúša. Bol tiež celý zašpinený. "Connor, zoberiem to domov oprať. Bude to trvať iba chvíľočku keď ma odvezieš." 

Bol v kuchyni a dojedal praženicu, ktorá už stihla dávno vychladnúť, ale nejak ho to očividne netrápilo.  "Ahm, hasné, ôžee, ís" povedal s totálne plnou pusou. Ako to že z nej nič nevypadlo ? Pravdepodobne chcel povedať že môžeme ísť. Obliekla som si teda naspäť svoje šaty, obula som si ihličky a vyrazili sme. Motorka bola na to istom mieste ako večer takže nemohol ísť ďaleko keď už bol teda preč. Nasadli sme, dal mi prilbu, ja som si poslušne prisadla šaty a vyrazili sme domov. Tie "nekonečné" 3 bloky sme prešli v tichu. Tak či tak y asi nič cez motor nebolo počuť. Pani Stuartová už zazerala spoza záclonky, akí vagabundi jej tu robia rámus takto pred obedom. Budem musieť ockovi všetko vysvetliť , aj keď neviem či to pochopí. Ale veď mohol by. 

Odomkla som dvere, vyzula sa , zavesila svoje čierne sako na vešiak a prešla som do práčovne. Bola hneď za kuchyňou. Vysypala som   na zem kôš so špinavými vecami a začala som triediť podľa farieb. Connor sa oprel u zárubňu dverí a bez slova ma pozoroval. Prečo je zrazu medzi nami také ticho? Mohlo by to byť tým, že už so mnou nechce byť potom, čo som ho v noci odmietla ? Čo keď ma chcel iba do postele a keď som odmietla to vzdal a už čaká len na svoju obliečku ? Celá rozladená som hodila do práčky biele veci aj s tou jeho hlúpou obliečkou, zapla som potrebný program a bez slova som obišla jeho tichú postavu do kuchyne. Moje bosé nohy cupkali po dlaždiciach v kuchyni a bol to jediný zvuk v tomto dome. 

Zobrala som si pohár a už som sa chystala pustiť vodu z kohútika, keď ticho prerušil jeho hlas : "Ehm, Mia, nechceš mi niečo povedať ?" Oprel sa o ostrovček v našej kuchyni. Bez slova som pustila vodu, napustila si do pohára vodu a až potom som sa otočila jeho smerom. Pozrela som mu rovno do očí a zarazila som sa. Boli skoro hnedé. Iba sem tam sa niekde predierala žltá a oranžová skoro zanikla. Takéto jeho oči nikdy neboli. Čo sa deje ? No musím začať odpoveďou na jeho otázku. 

"Ak počkáš ešte hrôzostrašných 20 minút, tak ti podám tvoju obliečku a môžeš vypadnúť tak ako očividne chceš už od rána" povedala som dosť chladne. "O čom to točíš ? Ako si prišla na to, že tu nechcem byť ? Že čakám len na tú sprostú obliečku ? " V očiach sa mu výrazne zablisla oranžová, no po pár sekundách zase zmizla. Zaujímavé. "Od kedy si sa ráno vrátil domov, si okrem pár slov nepovedal nič. Ani si sa na mňa poriadne nepozrel. Tak som si očividne spojila jedno s druhým a uvedomila som si, že si sa so mnou chcel len vyspať, no po mojom odmietnutí ti nezostalo nič iné len nadržaný rýchlo odísť za jednou z plastík aby ukojila tvoje túžby keď ja som odmietla. Keď si sa vrátil si zistil že som stále u teba doma tak si ma zo zdvorilosti zaviezol domov , no môj make up na tvojej obliečke ti zmaril plány, pretože musíš so mnou tráviť ešte ďalší zbytočný čas". Po tomto mojom vyčerpávajúcom monológu som už mala slzy hnevu na krajíčku. No nedovolím aby ma videl plakať. Otočila som sa späť k drezu , vyliala som prebytočnú vodu a opláchla som pohár. Chcela som sa načiahnuť po utierku, no stál tam Connor. Chrbtom dlane som si osušila tie dve slzičky čo som nezadržala a pozrela som sa naňho. 

Zase tak na mňa pozeral. Tak JEMNE. V očiach mal zrazu veľa žltej. Aj moje oči menia farbu ? Vystrel ruku a dotkol sa mi líca. Strhla som sa. Nečakala som, že bude túto hru hrať aj po tom, čo som ho prekukla. "Ty hlúpučká. Keby som vedel, čím si prechádzaš ,kým mlčím, hovoril by som ti aj o šnúrke na gatiach. Proste hocičo aby si sa necítila takto. To že si ma včera odmietla , mi len potvrdilo, že si nevinnejšia než som si na začiatku myslel. Videl som ten strach v tvojich očiach a preto som ťa nechal poriadne sa vyspať, pretože chcem, aby si bola na to pripravená. Musel som odísť, kvôli partii, pretože sa niečo stalo a nemohol som ich nechať v štichu. Snažil som sa ponáhľať domov skôr ako sa zobudíš, no si ranné vtáča rovnako ako ja. A to že som bol celú cestu ticho vysvetlím jedine tým, že by som sa chcel s tebou o niečom porozprávať, no neviem či to zvládneš a nechcel by som o teba kvôli tomu prísť. " 

Zostala som úplne ticho. Potrebovala som si to všetko urovnať. Takže sa na mňa nehnevá a nie je to sukničkár. Neodišiel za žiadnou čúzou a nechce ma nechať tak. Záleží mu na mne. A čo také mi už len môže chcieť povedať ? Určite je to niečo vážne a dôležité, možno aj niečo nebezpečné a protizákonné. Ale prečo by mal o mňa kvôli tomu prísť ? Čo to môže byť ? Znova som zaostrila na jeho oči a keď uvidel že už som si to všetko urovnala, sám pre seba prikývol. Chytil ma za ruku a povedal :" Poď. Nepýtaj sa." Vyviedol ma bosú na záhradu. Prešiel až dozadu a ako keby to vedel, otvoril moje "tajné" dvere. Sadol si na maminu lavičku a stiahol ma k sebe. 

Skôr ako som stihla otvoriť ústa , spustil on : " Sledujem ťa už viac ako 3 roky. Vtedy si mi zachránila život a ja som nevedel zabudnúť. Rob ani Sally ani nikto iný nevedeli, že celý ten čas čo som mal študovať v Amerike, som bol vlastne tu. Chvíľu predtým ako ma postrelili, som sa druhýkrát premenil na vlka. Myslel som si, že som nejaká hračka prírody a vôbec som si nedával pozor. Proste som bezcieľne blúdil lesom a lovil som malé zvieratá. Potom ma tí dvaja zbohatlíci postrelili. No keď ťa začuli, rýchlo utiekli. Ty si ma našla, ošetrila a dokonca si si ma nakreslila. Cítil som sa veľmi pokojný pod tvojím pohľadom. Keď som sa uzdravil, radšej som rýchlo utiekol späť do lesa. No nemohol som si odpustiť posledný pohľad. Potom som aj ako človek aj ako vlk sledoval skoro  každý tvoj krok. Videl som ako sa tešíš keď je otec konečne doma, aj ako potláčaš slzy keď zase odchádza. Videl som ako na tejto lavičke tupíš ceruzky, umývaš si v potôčiku ruky od farebných kried, ako si kúšeš pery keď ťa Sally nejak vytočí, ako vyhadzuješ tie nechutnosti od pani Stuartovej, no na ďalší deň si ideš po ďalšie, lebo ju nechceš uraziť. Teoreticky viem o tebe všetko Mia. Zaľúbil som sa do teba hneď ten prvý raz. Preto som sa celú dobu čo ma poznáš správal tak sebavedomo. Ja už som ťa poznal roky. No ty mňa nie. Preto som to na teba začal dávkovať pomaly. Najprv som ťa zaviedol na čistinku našej svorky. Potom som ťa zaviedol do vlčieho baru a zoznámil s mojou svorkou. A teraz tajne dúfam, že vyplašená neutečieš." Zhlboka sa nadýchol a odvážil sa mi pozrieť do očí. 

Bolo v nich porozumenie.