Oči

Nemám na výber

Les bol dokonalý. Všade samé krásne zelené stromy zahaľujúce zem pred slnkom. Len sem-tam sa cez bránu lesných obrov predrali nejaké tie slnečné lúče. Connor sa snažil neísť rýchlo, pretože má náklad (mňa), no nebavilo ma prechádzkové tempo.

"Prosím ťa, je nad tovje ľudské sily trochu zrýchliť ? Na prechádzku lesíkom môžem ísť aj pešo." Asi som bola trošku hrubšia ako sa patrí, no Connor ma poslúchol. Dupol nato a mne vstali chply dupkom. Aj od zimy, keďže som mala len plavky, ale hlavne od prívalu adrenalínu. Milujem to ! 

Prvýkrát som sedela na motorke asi ako 7 ročná, keď si môj vitálny edo kúpil motorku. Vozieval ma po ulici, no dupnúť nato si netrúfal, keď ma mal za sebou. No keď babička zomrela, úplne sa zmenil. Celé týždne býval preč a to s jediným vysvetlením : "Idem sa prevetrať". Keď sa vrátil, motorku dal do garáže, sadol pred telku a potom o pár dní znova. Nikto nevieme  kam to stále chodieval. Raz sa už, bohužiaľ, nevrátil. Na nejakej veľkej ceste "dupol nato" a zletel do priekopy odkiaľ už vyšiel v igelite. Aj po jeho smrti si stále spomínam na ten dokonalý pocit, ktorý sme zažívali len my dvaja na motorke. 

Teraz som ho pocítila znova. Usmiala som sa Connorovi do chrbta a zatlačila mu svoje čierne nechty hlbšie do kože. Asi to pochopil ako prejav strachu a zpomalil. Práve sme šli v "tuneli" stromov. Všade vôkol stromy, len cesta pred nami. Zrazu sme zastavili. Connor sa otočil ku mne a rozopol mi prilbu. Dala som si ju dolu a čakala som výbuch smiechu kvôli mojim vlasom a-lá kopnutie prúdom. Len sa usmial a zastrčil mi neposlušný prameň vlasom za ucho. 

"Chcem ti niečo ukázať. Keď mi to tu bol Paul ukazovať, natrafil som pri sliedení na krásne miesto ktoré mi ťa pripomína, Mia" s mojím menom sa pomaznal na jazyku.  Netuším čo to znamená, no zdvihol sa mi z toho tep. Prilbu som zavesila na volant či čo to je a nasledovala ho do húštiny stromov. Chvíľu sme sa predierali, no potom som zrazu vpadla na dokonalú čistinku. Podobala sa na môj raj za domom. Zurčal tu tenučký potôčik, spievali zaujímavé neznáme vtáky a tráva pod mojimy bosými nohami bola hebšia ako koberec v Mercury Markete. Hneď som si sadla na zem. "Connor, je to tu dokonalé. Podobá sa to na jedno miestečko u nás doma. Možno ťa tam raz zoberiem ak budeš poslúchať" zaškerila som sa. "Prekonávaš sa vlčica. Už je to, myslím, tretí krát čo sa na mňa usmievaš. Čím som si to zaslúžil ?" 

"No to bude asi tou motorkou. Zamilovala som sa do nej a veď vieš, láska robí divy." Dnes som nejaká sarkastická. "Ty sa dokážeš zamilovať do motorky, keď so tu ja a ešte aj polonahý ?" zatváril sa Connor urazene. Zasmiala som sa. "Čo to bolo ?" spýtal sa vystrašene. "Čo?" zľakla som sa aj ja. Čakala som nejakého diviaka vyrútiaceho sa spoza kríka no Connor sa zasmial. "Myslel som tvoj smiech, bojko. Je dokonalý. Prečo sa tak nesmeješ stále ?" "No lebo ma vie takto rozosmiať len Sally. Netuším ako sa ti to podarilo, no je to milé" začervenala som sa. "Ty sa ešte aj červenáš ? Zase som prekvapený. Mal by som ťa na motorku brávať častejšie. Robí s tebou divy." Usmiala som sa a postavila som sa. "Nemohli by sme sa vrátiť ? Bojím sa o tých chlapcov, ktorých sme nechali v pazúroch Sally." 

Ako sme sa tak predierali späť k motorke, Connor sa začal smiať. "Čo sa stalo ?" spýtala som sa nechápavo. "Nehýb sa prosím, Mia" povedal a načiahol sa k môjmu zadku. "Hej ty úchylák !" capla som mu po ruke. "Neboj sa, máš na zadku len trávu. Na obchytkávanie príde čas neskôr" mrkol na mňa a trávu dal dolu. Čo si o sebe myslí ? Radšej som sa otočila a šla ďalej. Pri motorke som si zobrala helmu a nasadila si ju. Zapnúť ju musel zase Connor. Pozeral mi pri tom do očí. Och, tie oči... boli zrazu nejaké iné. Odkiaľ sa tam zobralo toľko oranžovej ? Určite také neboli. Sú teraz ešte viac príťažlivé. Akoby mi čítal myšlienky nimi zvodne zamrkal. Ako to vedel ? Posadila som sa teda a objala ho. Naštartoval a vyrazili sme. Cestou k jazeru som stihla vidieť srnku, bežiacu lesom. Connor ju asi uvidel tiež, pretože sa zrazu zhlboka nadýchol a stisol ruky, až sa mu napli svaly na pleciach a chrbte. Prečo ? spýtala som sa v hlave. Nebodaj má strach zo srniek ? Bože, Mia, tebe už ten nedostatok slnka lezie na mozog. 

Prišli sme na pláž a uvideli Sally stále pri chlapcoch. Ležala na deke a okolo nej slintajúce gorily.  Dala som si dolu prilbu, odložila ju a sadla som si na svoju deku. Connor si prisadol. "Ďakujem ti za dokonalú jazdu. Spomenula som si na svojho dedka a jeho záľubu v motorkách. To ma potešilo. Tá čistinka bola taktiež čarovná, takže teraz musím vymyslieť ako ťa tromfnúť." 

"Rado sa stalo. Inak, ako to, že keď som sem prišiel si nebola vo vode ? Veď si stále zžitá s vodou ako nejaká ryba." " No, chcela som sa trochu opáliť a vyzerať ako dievča z lesa. Chápeš ?" "Chápem len by si mala zapracovať na prirovnaniach. Idem do vody" mrkol na mňa. "nemusíš mi to oznamovať. Niesom tvoja matka" odpísala som ho ležiac so zatvorenými očami. 

Nadýchol sa, akoby ho niečo zabolelo a potom odišiel. Až vtedy mi to došlo. Čo som to preboha, povedala ? Veď Connorova mama zomrela, keď bol malý. Prečo mi to nedoplo skôr ? Vstala som a hľadala jeho hlavu vo vode. Bol asi nejakých 15 metrov od brehu. Vybrala som sa za ním. Voda bola prekvapujúco teplá. Zase som si ju užívala, no bola som v nej za iného účelu. Priplávala som k nemu. "Connor.. ja.. je mi to ľúto. Nemyslela som to tak. Nedošlo mi to . Prepáč. Vieš, po tom čo zomrela tá moja, som si zvykla hovoriť o matkách všeobecne ako o zlých bytostiach. Myslela som že ma tu tá moja nechala naschvál a odvtedy o nich niekedy rozmýšľam stále v zlom. Connor ?" chytila som ho za plece a otočila k sebe. Mal v očiach slzy. Preboha, čo som to urobila ? OBjala som ho. Šliapať vodu vo dvojici je náročné, lebo všade je zrazu samá noha. Hlavu si oprel o moje plece skoro ponorené vo vode a trocha sa usmial. "vážne ma to mrzí" povedala som smutne. "Nevadí, Mia. Všetko je už v poriadku. Len sa teraz hanbím, pretože som plakal pred tak sexy babou. Zabudneme na to ?" usmial sa zvodne. "Jasné, len poďme na breh, lebo mám už skoro kŕče v nohách". Tak sme odplávali na breh a sadli si na deku. "Ako dlho už cvičiš ?" spýtala som sa ho pozerajúc mi priamo do očí. "Približne už 2 roky. Prečo ?" "Niečo ma napadlo ale je mi to trápne." 

"Len hovor" povzbudil ma. "Nemohla by som s tebou niekedy zájsť do posilky ? Chýba mi gymnastika a pohyb by sa mi zišiel. Sally je moc lenivá" usmiala som sa. Pozerala som sa stále do jeho oči a uvidela som v nich emóciu. Radosť, nesúhlas, vzrušenie, odpor ? Ja sa v tomto nevyznám. "Jasné že mohla. Bol by som dokonca rád. čo tak v stredu ?" spýtal sa ma s úsmevom na perách. Tak predsalen to bola radosť. Pokývala som hlavou na súhlas a taktiež som sa tešila. Pozerali sme na Sally, ktorá si práve na zdrap papiera písala čísla slintajúcich goríl. Potom šla pomaly do vody smerom k nám. Papierik si dala medzi zuby a plávala k nám. Akoby zázrakom sa papieriku nič nestalo. "Čaute" pozdravila nás. "Nejdeme už ?" pomaly som sa stavala. "Že ideš aj ty ?" spýtala som sa Connora. "Jasné že hej. Večer vo vašej spoločnosti dámy, si nemôžem nechať ujsť" zasmial sa. V duchu som sa potešila. Prečo ? Veď k nemu nič necítim. Či ?

So Sally sme šli peši, lebo na motorku by sme sa traja nezmestili a sama by som nešla. Keď sme prišli na chatu Connor už bol vyvalený v hojdacej sieti. Podišla som k nemu a zadnú časť viazania som odistila. Sieť povolia a Connor  zletel. "Čo do riti ?!" Zobudil sa a hodil na mňa vražedný pohľad. "Bolo to lákavé" zaškerila som sa. " Toto ti nedarujem" zavrčal. Postavil sa a rozbehol sa po mne. Začala som utekať a vyšla som do svojej izby. Cestou ma skoro chytil, no zakopol o stoličku, takže som bola zase voľná. Hore som za sebou zavrela dvere a čakala na smrť. Rozrazil dvere a zasmial sa. "Vzdávaš sa ?" Prečo je taký zlatý ? A prečo si to všímam ? "Nemám na výber" zaflirtovala som.