Oči

Môj živel - les

„Sally, veď  si povedala, že ma nebude otravovať.“   „Nič som nesľubovala.  Mia, veď to bola len jedna sms-ka. Aj ja ti píšem o troch ráno a nejdeš zošalieť. Connor ti napíše jednu a ideš skákať 300 metrov vysoko. Sa upokoj!“ dohovárala mi Sally. Vôbec som nebola taká nervózna ale trocha divadla nezaškodí. „Sally, pochop ale, že ja som ho pobozkala. Videli sme sa raz v živote a už mám pred ním hanbu.“   „Nie, nemáš. Ak by si myslel že si nejaká štetka čo sa olizuje s cudzincami, tak ti nenapíše. Čo keby si sa išla odreagovať so mnou a našimi na chatu ? V aute sa určite nájde miesto pre nového pasažiera. Čo ty nato ?“ „no musím sa ešte spýtať otca. A pôjde aj Connor ?“ spýtala som sa s nedôverou v hlase. „Nič ti esľubujem. Rob ho pozval ale vyjadril sa neurčito takže netuším.“

„Dobre, spýtam sa. Potom ti zavolám. Tak zatiaľ ahoj“ pozdravila som a zložila. Prešla som do kuchyne a urobila som si ovsené vločky miesto obeda, pretože k pani Stuartovej (susedka čo mi má variť) som nemala najmenšiu chuť zájsť.  Boli celkom dobré. Veď tak ako každé ráno, len s tým rozdielom že teraz bol obed. :D Umyla som po sebe misku a šla do svojej izby. Zapla som Skype a zavolala som otcovi.  Zdvihol po druhom zazvonení. „ Áno, zlatíčko ? Stalo sa niečo ?“ ako obvykle začal konverzáciu. „Ahoj oci. Chcela by som sa spýtať či by som nemohla dnes ísť prespať so Sally a jej rodičmi na chatu. Rob má takú malú chatku pri jazere a pozvali ma. Môžem ?“  „Ak nebudeš robiť problémy...“ Chcela som sa ho ešte na všeličo povypytovať ale ocko ma zastavil : „Miuška, prepáč mi to, ale budem tu musieť zostať dlhšie. Vrátim sa až za mesiac. O jedlo sa nemusíš báť. Povedal som pani Stuartovej že jej to potom všetko zaplatím. Tak sa zatiaľ maj“ a zložil. Strašne som sa naňho tešila a toto ma dosť sklamalo ale prežijem to. Už som si zvykla. Skočila som na facebook, pozrela som si nejaké fotky pridané mojimi spolužiakmi a potom som sa zvalila na posteľ s knihou TRIAŠKA pevne zovretou v ruke. Neskoro večer som sa odtrhla od tej mojej drogy a spomenula si na Sally.

„Ahoj tu Sally, po pípnutí nahrajte vašu naliehavú správu, ktorá určite nepočká „ – píp. „Tu Mia, pýtala som sa otca a môžem. Okolo deviatej budem u vás. Dobrú noc“. Sally je ako malé dieťa.  Niekedy keď má málo energie ide spať už o deviatej ale naopak ak jej má na rozdávanie, skôr ako o štvrte nezaspí. Teraz je už skoro polnoc, takže už určite píli minimálne 3 hodinky. Šla som teda do sprchy, prezliekla sa a šla som do postele.

Už som bola v krajine snov, keď zrazu zavibroval telefón pri mojom uchu. Zase sms ? Od Connora ? Otvorila som svoje stokilové viečka a pozrela na displej : „DOBRU NOCKU VLCICA. C“ Už zase ? Ak sa zajtra ukážena chate mu to riadne vytmavím.  Zaspala som pokojným a bezsenným spánkom.

Ráno som vstala skoro, dala som si zase vločky  a vybrala sa ku Sally. Keď som prišla bolo skoro deväť , tak som zazvonila. Po 2 minútach, ktoré mi pripadali ako hodiny mi otvorila Sallina mama. „Ahoj, Mia. Sally ešte spí, ale odkaz nám stihla odovzdať. Práve som sa ju chystala zobudiť no môžeš ma zastúpiť“. Vošla som dovnútra, vyzula sa, bundu a tašku si položila ku vchodu. Vyšla som na poschodie a vkročila do jej izby. Bola zahalená asi stovkou plyšiakov a ružovou prikrývkou. Presne ako keď bola malá. Skočila som na ňu : „SALLY ! BUDÍĆEIK!“ zavrešťala som jej do ucha. Sally sa zobudila a od ľaku až spadla na zem. „Do riti, čo to je ?“ zahrešila. „To som len ja tvoja Miuška. O chvíľu odchádzame a ak nechceš vyzerať ako malé ružovučké prasiatko (mala ružové pyžamo), mala by si sa ísť prepiraviť.“ Sally vstala a odišla do kúpeľne.  Ja som jej zatiaľ ustlala, uhľadne uložila všetkých plyšiakov a zbalila jej veci na chatu. Ružové plavky s ornamentmi , béžové kraťase a ružové tielko. Keď yšla, pomaly sme vyrazili. Cestou sme sa rozprávali o škole, zábavných zážitkoch a trapasoch. Veľa sme sa na tom nasmiali. Na chatu sme prišli okolo jedenástej, takže sme hneď šli grilovať obed. Ja som zatiaľ omrkla chatu. Vošla som do nádhernej chodby s drevenou komodou vedľa dverí. Na stene bolo obrovské zrkadlo v staromódnom ráme. Prešla som do skromnej obývačky zariadenej na westernový štýl. Kreslá s kravskou potlačou, telka tesne nad krbom ktorý bol stredobodom miestnosti. Dostala som sa až do svojej izby. Bohužiaľ som so Sally nemohla spať v jednej izbe, pretože nemali  dosť veľké postele pre dve bláznivé babizne a spacáky zabudli doma. Sally sa dokonca vyjadrila že by mi aj tak nedovolila spať na zemi, pretože by som vyzerala ako nejaký bezdomovec. Veci som si vybalila do malej skrinky.

Obedovať sme šli von. Mali sme grilovanú rybu s medvedím cesnakom, petržlenovou vňaťou a citrónom.

Sallina mama a Rob sa po obede utiahli k telke. My sme sa prezliekli do plaviek a odišli k jazeru. Vyvalili sme sa na deku a opaľovali sme sa. Obvykle sa neopaľujem pretože som vo vode, no s plným žalúdkom nechcem nič riskovať. Pod hlavu som si dala svoje pareo (neviem to opísať, dajte si do googlu). Sally pokukovala po skupinke chalanov na druhom brehu. Vtom som začula lomoz. Otočila som sa smerom ku lesnej ceste a uvidela som krásnu čiernu matnú motorku. Sedel na nej záhadný  jazdec v obtiahnutej čierne kombinéze. Sally si ho možno všimla no nevenovala mu pozornosť.  Zdvihla sa a odišla do vody. Mala dosť vyzývavé plavky, takže chalani museli  určite slintať. Tajný jazdec zaparkoval motorku v tieni veľkého duba. Dal si dolu bundu ale prilbu si nechal na hlave. Odhalil holú vypracovanú hruď  s vážne veľkými svalmi. Taktiež s vyzul, stiahol si nohavice a zostali na ňom svietiť len červené bermudy. Konečne si dal dolu aj prilbu a mne spadla sánka. Bol to Connor. „Čauko kakauko“ pozdravil a prisadol si ku mne na deku. Sally zatiaľ už stihla preplávať a rozprávala sa s chlapcami. „Prečo mi píšeš že som vlčica ?“ vybafla som naňho. Vôbec nebol zaskočený a pokojným hlasom odpovedal : „Pretože si taká odvážna, nevyspytateľná a robíš čo ťa práve napadne. Je to milé a páči sa mi to. Vlčica mi na teba sedela najviac“. Začervenala som sa. „Tak ďakujem. A môžem mať ešte otázočku ? Nepreviezol by si ma na tej dokonalej motorke ?“  usmiala som sa svojím najkrajším úsmevom.  Máš rada motorky ? A naozaj máš ten najkrajší úsmev aký som kedy videl. Usmievaj sa tak častejšie a budeš mať chlapca na každom prste“. Postavil sa a podišiel k motorke. Obul si topánky pretože s bosými nohami by ho to asi dosť bolelo. Sadol si a podal mi prilbu. „Nechcem aby si ti niečo stalo“ a nasadil mi ju na hlavu. Musela som vyzerať strašne ale on sa len usmial a naštartoval. Sadla som si zaňho a zrazu : „Kam s rukami ?“ spýtala som sa ho celá červená. „Predsa mne okolo pása. Kam inam ?“ zaškeril sa. Určite sa v tom musel vyžívať. Objala som ho teda. Bola som až moc blízko a cítila som z neho mokrú hlinu, ihličie a čerstvú trávu. Moje tri obľúbené vône. Ako to ? Veď o mne nič nevie a takúto vôňu nikde nekúpiš. Musel tak voňať už od prírody. „Drž sa poriadne“ zavelil a vyštartoval. Nechty som mu zaryla  do kože na rebrách. Vzdychol, ale neviem či od bolesti alebo nedajbože od slasti.  A vleteli sme do tajomného lesa. Za sebou som nechala Sally vo svojom živle a pred sebou som uvidela svôj živel – les.