Znovu bola prazdna chodba. Vybral som sa von. Vysiel som a bezal ku telefonnej budke. Mal som este na 2 hovory. Zavolal som Janke. Povedala ,ze nemoze lebo je na nocnej sluzbe. Volal som Michaelovi. Ten ma domace vazenie a uci sa. A tak som siel do mesta sam. Fajcil som papieriky. Mal som este 10 centov aby som mohol zavolat Janke alebo Michaelovi ked ujdem znovu. Prochadzal som sa a rozmyslal ci sa nemam vratit aby som zbitocne neriskoval. Rozhodol som ostat. Ved kto vie ci sa mi este niekedy podari ujst. Boli 2 hodiny rano. Rozhodol som sa ist pozriet do tej opustenej skoly na kraj mesta. Nebolo to daleko. Asi tak 30 minut cesty. Po chvili chodenia som tam prisiel. Vliezol som do jednej budovi. Sadol som si na schody a rozmyslal. Zrazu som pocul kroky bol som hned na nohach no ostal som stat. Zvedavost na nepustila. Uvidel som stareho pana. Bezdomovec. Prihovoril sa mi. Zacali sme sa rozpravat. On mi vyrozpraval svoj osud a po chvili aj ja. Zarozpravali sme sa. Pozrel som sa na hodiny boli 4 hodiny. Rozlucil som sa ,povedal ,ze ho este pridem pozret. Rozbehol som sa do väzenia.
