Neznášať život

4.Kapitola

Aby som vás nezdržovala, len vám chcem niečo povedať. Naozaj vám všetkým moc moc moc ďakujem za 112☆ a taktiež aj za neuveriteľné komentáre :3 ste neskutočný♡♡
Kapitolku venujem úžasnej osobe, ktorá zanecháva komentár na každej časti, ktorá sa nemohla dočkať ďaľšej časti ako mi písala :D a je neskutočne milá :*
PS:pesnička, pri ktorej som písala, pustite si ju k tomu :3
--------

Vyvrela v nej zlosť a s poriadnym plesknutím mu zabuchla dvere priamo pred nosom. Sama ani nevedela čo ju to popadlo. Stŕpnuto stála pred dverami a hypnotizovala ich pohľadom.

Z vonka sa zatiaľ ozývalo klopanie, najprv jemné ale postupom času naberalo na intenzite.

,,Grace Ameli Sandersová... prosím otvor tie dvere! Len sa chcem porozprávať!... No tak!" zakričal na ňu cez dvere a neprestával v búchaní. Keď k tomu ale objavil aj zvonček, praskli jej nervy.

Za zvuku nepríjemného chrčania, ktoré spôsoboval ich bytový zvonček, sa obula, zakričala na matku že je hneď späť, schmatla z vešiaku svoju bundu a jedným trhnutím otvorila dvere.

Ten výraz nahnevaného dievčata vo dverách musel stáť za to a Tom to už nevydržal a musel sa zasmiať. V smiechu ho však zastavila tým že naňho ukázala prstom a pohrozila mu že sa vráti naspäť keď neprestane. Naštastie s tým prestal.

Zavládlo trápne ticho, pri ktorom si obidvaja hľadeli iba na svoje topánky, keď sa v tom od neho ozvalo schválne zakašľanie, čím chcel upútať pozornosť. Pozrela sa mu do očí a až teraz si poriadne všimla že sú ako tá najhorkejšia káva na svete, miestami s trochou cukru a mlieka. Až po chvíli si uvedomila že naňho už pridlho neprestajne hľadí.

,,Môžme sa ísť na chvíľu prejsť." odvrátila zrak a predniesla hanblivo, popritom ako zavrela dvere. Isto sa pri tom červenala a on si toho buď nevšimol alebo bol natoľko múdri, že sa neozýval.

Keď sa uistila že sú dvere dobre zavreté vyšli spolu k schodisku a spolu sa vydali dolu.

***
Trápne ticho a to dusno medzi nimi, kedy šliapali z tretieho poschodia na prízemie, by sa dalo krájať. Ako náhle však vystúpili z panekáku, obom akoby sa hneď ľahšie dýchalo.

Šuchtavým, pomalým krokom prešli pár metrov od vchodu v tichosti. Hnevalo ju že mlčí. Najprv jej šiel aj vchodové dvere vyvaliť a teraz čučí ako myš. Keby to neurobil prvý, ozvala by sa ona, lenže ju predbehol.

,,Chcel som sa s tebou porozprávať..." vyriekol zamyslene.

To mi je jasné! Povedz niečo čo neviem! zakričala v duchu. Nahlas sa ozývať radšej nechcela. Vedela totiž, že s jej temperamentom by sa to pri najlepšom priklonilo k ďaľšej hádke. Ale tentoraz to nebolo len preto. Keď bola v blízkosti tohto človeka, každá jej bunka buď chcela utiecť, hodiť sa mu do náruče a vyplakať sa alebo naňho proste len kričať.

Z rozmýšľania ju vytrhlo jeho povzdychnutie. ,,Chcel som sa ti ospravedlniť a no... veď vieš..." začal habkať a z očí mu jasne vyčítala že je nervózny. Taktiež ho obdarovala nechápavým pohľadom. Nie nevie. Pomyslela si a snažila sa mu porozumieť.

,,Vieš, veľmi mi to neuľahšuješ." nečakane spustil a pozrel jej priamo do očí. Niečo tým zacítila. Akoby sa snažil zbúrať jej múr. Udieral doň kladivom a strhával mu tým odolnosť. Cítila ako sa jej predieral mysľou a skúša odhaliť jej tajomstvá. Tajomstvá, ktoré mu nikdy nepovie.

Vyslala mu jasný signál, že pokiaľ sa snaží o čokoľvek nech s tým prestane. Na jej prekvapenie akoby ju pochopil. Odvrátil zrak. Nervózne si začal podupávať nohou. Nevedeľ čo s pohľadom a tak svoje oči uprel na oblohu.

Na oblohu, na ktorej sa už jasne začala črtať noc. Slnko už hodnú chvíľu osvecovalo druhú časť zeme. Nebo pohlcovala čierňava, na ktorej sa sem tam zaligotala a zažiarila hviezda. S pribúdajúcou tmou sa lampy okolo postupne začali rozsvecovať. Jej celá pozornosť sa avšak neupriamila na oblohu, na lampy ani na nič iné, iba na jeden cieľ a ním sa stal on.

Určite cítil, že ho sleduje. Po chvíli spravil to isté.

Nevydržala to. Toto bola jedna z tých chvíľ, kedy by ani hádka nepomohla. Mala chuť utiecť. Ďaleko od neho. Ďaleko od toho človeka, ktorý jej tak strašne pripomínal brata...

Nebude na to myslieť! karhavo si v hlave vynadala a prehltla vzlyk.

Otočila sa a naozaj až zvažovala úprch. Niekto ju však chytil za zápästie a tým jej plán zavrhol. Obzrela sa a videla ho zamyslene na ňu civieť. Už to robil znovu znažil sa ju zlomiť.
Je to zlý človek.
Nech s tým konečne prestane!

Zamračil sa. Možno to vzdal, skúsila sa povzbudiť.

,,Prečo to robíš?" svojim hlasom prekvapila aj samú seba.

Obdaril ju zamračeným nechápavým pohľadom. ,,Môžeš byť konkrétnejšia?"

,,Chceš ma zlomiť..." nevydržala a do očí sa jej opäť tiskli slzy.

Povzdychol si... a zasmial sa. Chvíľu jej trvalo kým sa spamätala. Už nechcela utiecť. Chcela mu vlepiť.
Chcela z neho spraviť boxovací mech a riadne sa na ňom vyzúriť. Chcela mu všetko vykričať, ba aj to čo nebola jeho vina, naňho zvaliť. Dokonca by sa mu aj radšej hodila okolo krku a vyplakala, no neutiekla by. Už sa dosť dlho skrývala a utekala...

Všimol si toľkej vražednosť v jej očiach. Znovu znervóznel. Čo blázni? Raz sa mi smeje a potom je nervózny. Nie tento človek nebol ako jej brat.
Ten jej chcel rozumieť a chcel ju chrániť nie sa jej smiať.

Z oka sa jej vydrala slza. Nadýchol sa, že jej chce niečo povedať ale predbehla ho.

,,Podarilo sa ti to." pošepla mu rázne a spravila otočku na päte. Mala v pláne ísť domov. Neutekala.
Len sa odmietala rozprávať s týmto človekom.

Bolo jej to však znemožnené. Niekto ju schmatol zo zadu, otočil ju smerom k nemu a oblapil ju v medveďom objatí.

,,Ty vieš že som to tak nemyslel." nežne jej pošepol do ucha.

Slzy v jej očiach a na jej tváry, jej znemožňovali dobre sa naňho pozrieť a zaostriť, no aj tak dokázala poznať, že to myslí vážne a nijako jej nechce ublížiť.

Bolo jej zvláštne. Tentoraz pri ňom nechcela kričať, nechcela ani utiecť. Chcela zostať v jeho bezpečnom náručí a skryť sa pred okolitým, krutým svetom.

Svoju uplakanú tvár mu zaborila hlboko do jeho bundy a bolo jej jedno či ju niekto vidí alebo sleduje, ruky mu oblapila okolo krku a poddala sa všetkým svojim citom, ktoré už tak dlho v sebe dusila...

-----
Nepríde vám to až moc prehnané? :/ lebo teraz neviem či som jediná alebo má ešte niekto taký názor...

Z 5.Kapitolou som už začala takže hádam bude čoskoro hotová ♡

Vaša mirka0027