I Hate You /SK/

4.

,,Choď rovno na koniec chodby a potom doprava."
,,Ďakujem." vďačne som sa usmiala na dievča predo mnou a následne sa rýchlo náhlila smerom, ktorý mi ukázala. Nebolo by veľmi dobré prísť hneď prvý deň neskoro no nie? Keď som pred sebou zbadala drevené dvere s číslom 86, vydýchla som si. S mojím zabuchnutím dverí sa triedou rozozvučal zvonček. Zvedavé pohľady som sa snažila celou cestou k zadnej lavici ignorovať. Veci som si zložila na stranu pri okne, z ktorého som mala výhľad na školské parkovisko a vstup do školy. Sledovala som ako si zopár študentov z meškania nič nerobili a radšej si zapálili cigaretu. S úsmevom som pokrútila hlavou keď som medzi nimi zazrela aj Dylana. Smial sa a užíval si kamarátov. Neprekvapilo ma, že fajčil. Skôr to, že mal oblečenú športovú mikinu s logom školy. Nespomínal, že by hral za školský tým.
,,Vidím, že si si moje miesto ľahko privlastnila." na stoličku vedľa mňa dosadlo dievča.
,,Ja-uhm. Prepáč, nevedela som, že je to tvoje miesto." veci som narýchlo zhrabla do tašky a so zavŕzganím stoličky sa postavila. Okolo zápästia sa mi obtočili chudé prsty. Dievča sa na mňa uškŕňalo a v očiach mala vpísané pobavenie.
,,Kluď ,dievča. Sadni si." zosunula som sa späť na drevenú stoličku a hneď na to zaznamenala príchod učiteľky. Nemusela som sa vôbec ponáhľať, meškala aspoň desať minút.
,,Beca." spolusediaca ku mne natiahla potetovanú malú ruku.
,,Jade." divné. Na to ako bolo vonku teplo mala až príliš zimnú ruku.
,,Tak Jade rada ťa spoznávam. Odkiaľ si k nám zavítala?" učiteľku si buď nevšimla alebo ju proste ignorovala. Tak či onak, pokračovala v pilnikovaní svojich dlhých nechtov.
,,Vlastne, neprichádzam z nejakej konkrétnej školy." zahovor to. Zahovor to. Zahovor to. Nemôže sa dozvedieť o sirotinci.
,,Ako to? Mala si domácu výučbu?" na chvíľu sa prestala venovať nechtom a celú svoju pozornosť upriamila na mňa.
,,Hmm, niečo také." nevedela som klamať a zrejme ani nikdy nebudem vedieť. Bola som v tom proste ľavá, a preto som radšej neklamala. Nikdy mi to nevyšlo a pravda vyšla najavo. Beca zúžila linkou obtiahnuté oči a nedôverčivo si ma premerala. Niečo jej na mne nesedelo. Vedela som to, pretože tak to bolo zakaždým. Nikto nevedel o tej noci a tak to aj musí ostať.
,,Čo tým my-."
,,Slečna Cliff. Ak ste si nevšimli tak už som v triede a hodina začala." Beca venovala učiteľke ironický úsmev, na mňa len žmurkla a do konca hodiny si kreslila do zošita a smskovala. Keď zazvonilo na koniec hodiny z triedy vybehla ako prvá.

//*//

,,Jade!" otočila som sa za volaním môjho mena. Beca za mnou dobehla s úsmevom na perách, ramenom jemne buchla do môjho.
,,Tak čo, aký bol tvoj prvý deň?" opýtala sa a ráznym krokom sa vydala stredom preplnenej chodby. Užasnuto som sledovala ako sa jej všetci bez rečí uhýbali.
,,Hmm dobrý, myslím." otočila sa ku mne čelom a kráčala pospiatky.
,,To je fajn. Kam ideš teraz?" je zvedavá až príliš. A niekedy to nie je dobré.
,,No chcela som ísť domov." zasmiala sa a potiahla ma k sebe.
,,Z toho doslova kričí slovo nuda. Nechceš so mnou zájsť na futbal? Naša škola sa dostala do finále, ktoré sa začína asi o dvadsať minút." to nie je zlý nápad. Možno by som mohla spoznať niekoho nového.
,,Tak dobre. Veď ma." Bece som venovala úprimný úsmev. Rukou mi postrapatila vlasy a krátko pokrútila hlavou.
,,Ach bože. Za tvoje vlasy by som zabíjala." zasmiala sa a rukou ma popohnala dopredu.