I Hate You /SK/

19.

V stredu školu skoro vôbec nevnímam. Beca je chorá takže sedím sama a tým pádom zaspávam čoraz častejšie. Učitelia ma neberú na vedomie a nestojím im už ani za napomenutie, že sa v škole nespí. Za moju únavu môže ale len jeden jediný človek. Max Emerson. Včera keď som sa mu tak pekne zložila v rukách som verila v to, že ma odvezie domov, zobudí ma a ja si pekne dôjdem tých pár krokov do mojej postele. Namiesto toho som sa ráno zobudila v izbe naproti tej mojej s potetovanou rukou okolo môjho pása. To by sa ešte dalo zvládnuť. No moje šaty boli vymenené za čierne dlhé tielko, odkrývajúce ramená. Max mal nos zaborený v mojich vlasoch a perami spočíval práve na tej časti môjho tela, ktoré pred ním malo byť skryté. Neverila som tomu, že z toho nebol zhnusený. Dokonca sa tej jazvy dotýkal. Možno s tým bol v pohode no ja som si to nemienila overovať. Pomaly som sa dostala z jeho zovretia, prezliekla sa a vyparila. Bolo len niečo po 5 takže som spala naozaj málo. No viac ako nedostatok spánku ma trápil fakt, že Max videl tú jazvu. Tú otrasnú nechutnú jazvu, ktorú nedokázal prekryť ani krásny obraz ruží...

//*//
,,Ale no tak Jade! Verím, že to dokážeš aj lepšie." Ramseyho hlas som ignorovala a ďalej ležala na zemi v prachu. Dnes sme mali za úlohu klikovať. Moje ruky boli ale príliš slabé na to, aby udržali moju vlastnú váhu. Zafunila som do prachu a očkom sledovala ostatné dievčatá ako sa združujú okolo Ramseyho.

,,Tak fajn dajte si desať kolečiek!" otrávene som zahučala do zemi. Pozrela som na učiteľa umučeným pohľadom, ktorý zabral. S pretočením očí ma poslal do šatne a odkráčal buzerovať ostatných na dráhu. Rýchlo som sa postavila a odklusala z posledných síl do šatne. Zvalila som sa na lavičku a prestala vnímať.

,,Niekto tu dnes fláka." vymrštila som sa do sedu a s rozšírenými očami sledovala Maxa opretého chrbtom o dvere.

,,Čo ty tu?" zasmial sa a pomaly sa ku mne začal prikrádať. Radšej som zvolila únikovú cestu a prešla od neho na druhú stranu miestnosti.

,,Myslel som si, že hru na mačku a myš už máme za sebou." stačili mu dva veľké kroky a bol pri mne. Zhlboka som sa nadýchla jeho vôňe a jemne sa pousmiala.

,,Vieš, ze je neslušné ak od niekoho odídeš bez rozlúčky, princezná?"opýta sa ešte stále pobavený mojím útekom a palcom mi jemne prejde po tvári.

,,Videl si to." zapozerá sa mi do očí a hravá nálada je ta tam. Oči mu stmavnú a ruky zatne do pästí.

,,O čom to hovoríš?"opýta sa. Robí to pre mňa ešte ťažším a ani si to neuvedomuje.

,,Tá jazva." cítim ako sa mi do očí tlačia slzy. Spomienky na tú noc sa mi objavia v hlave jasne a zreteľne...

,,Kto ti to kurva urobil? Aký hajzel mohol urobiť niečo také?" hovorí pomaly a potichy. V očiach má hnev.

,,Môžem si za to sama." pozrie na mňa ako na blázna.

,,O čom to hovoríš?! Nechápem to." smutne sa pousmejem.

,,To ani nemusíš." zhlboka sa nadýchne a rukami ma oblapí okolo pásu. Nečakane ma pobozká, chytám ho okolo krku a priťahujem si ho tak k sebe bližšie.

,,Vysvetli mi to, princezná." trošku sa odtiahne, no ešte stále ma pevne objíma.

,,Ja ne-nemôžem."

,,Pozri, som tu a budem ťa chrániť. Už sa ti nič nestane." nad jeho slovami sa musím ironicky zasmiať. Max ma prekvapený púšťa. Obchádzam ho sadám si na lavičku.

,,Lenže to nie som ja koho by si mal ochraňovať, Max. Všetko je to moja chyba!" vzlyk opúšťa moje pery. Max si kľaká predo mňa a opatrne mi zotiera slzy.

,,Zabila som ho. Ja za to môžem." šepkám a prijímam jeho náruč. Pevne ho objímam zatiaľ čo on ma hladí po chrbte. Vzlykám mu do mikiny a kvôli slabej chvíli si až neskôr uvedomujem, že mi Max pokladá na rameno jemné bozky...