I Hate You /SK/

12.

Ticho v mojej izbe narušil budík. Amanda je v práci a Dylan zrejme vo svojej izbe, ktorú dnes neopustí. Chystá sa pozerať nejaký dôležitý zápas. Včera ma dopredu varoval na možné nadávky, ktoré by som mohla započuť. Bolo niečo po ôsmej keď som vyliezla z postele v dlhom tričku, ktoré som ukradla Dylanovi. Doteraz neprišiel na to, že mu nejaké chýba. Podlaha bola studená takže som si narýchlo obula hrubé ponožky, až potom som odišla z izby. Zbehla som schody a vletela do obývačky kde som zostala zarazene stáť. Líca mi sčervenali a ruky vyleteli k lemu trička, ktorý sa snažili stiahnuť nižšie. V obývačke sedel na gauči rozvalený Dylan s Maxom a ešte jedným chalanom, ktorého som nepoznala. V telke už bežal zápas a na stole boli fľaše od pív a balíky čipsov. Dylan zadržiaval smiech zatiaľ čo Max na mňa uprene hľadel.
,,Uhm.Ja-." Dylan to nevydržal a začal sa rehotať. Moje líca horeli o to viac.
Radšej som sa rýchlo presunula do kuchyne kde som sa zložila priamo na barovej stoličke. Ruky som si priložila na tvár, ktorá bola stále rozpálená.
,,Ale no tak Jade! Pridaj sa k nám."došiel ku mne Dylanov krik, v ktorom sa ešte stále odrážalo pobavenie.
,,Prines mi prosím niečo na seba." zakričala som a počula ich skupinový smiech. Dobre sa na mne zabávali, hajzli. Prešla som k umývadlu a do pohára si napúšťala plný pohár studenej vody. Celý som ho vypila a opláchla. Podskočila som keď sa mi na páse tesne pod prsiami objavili veľké dlane. Putovali nižšie až k bokom. Naraz som bola otočená a paralizovaná zelenými očami.
,,Rád ťa znovu vidím."šepol, aby nás náhodou Dylan nezapočul a pritisol sa na mňa celým telom. Prudko som vydýchla vzduch a dlaňami sa mu zaprela o pevný hrudník.
,,Škoda, že nemôžem povedať to isté." krátko sa zasmial čo vyvolalo motýliky v mojom bruchu. Nechápem to. Beca mi predsa povedala, že sa o nikoho nezaujíma. Tak prečo si musí prave mňa takto namotávať?!
,,Prečo si na mňa stále zlá?" nosom sa mi obtrel o líce a jeho zovretie na mojich bokoch sa spevnilo. Bola som sklamaná. Po tom čo mi o ňom Beca povedala som myslela, že sa o mňa možno aj zaujíma. Na zápase pôsobil normálne. Bol pobavený mojím zahanbením a vtipkoval o tom. No teraz. Teraz je iný. Správa sa akoby ma chcel len do postele. A ja som zmätená, pretože sa mi celkom páčil.
,,Prečo sa okolo mňa toľko točíš? Máš množstvo možností, tak prečo dokelu práve ja?" pousmial sa a v líci sa mu vytvorila jamka.
,,Už som ti to povedal. Výzvy mám rád." silno som do neho zatlačila a jeho stisk konečne povolil. Chápala som to dobre. Nešlo mu o to ma spoznať, bral ma ako výzvu. Nič viac.
,,Daj mi pokoj, Max! Ty ma nedostaneš! Nebudem ďalší zárez na tvojej posteli. To sa nikdy nestane." zo stola som si vzala veci a nechala ho tam stáť samého s nahnevaným výrazom v tvári. Prešla som do obývačky kde som sa zastavila len aby som sa rýchlo zoznámila s neznámym chalanom. Ako som zistila, volá sa Adam. Je to Maxova verná kópia. Tetovania ma hádam všade. No aj napriek nim pôsobil sympaticky. Max sa vrátil z kuchyne a to bol signál na môj odchod. Ignorovala som jeho pohľad a vrátila sa do izby kde som Bece napísala krátku esemesku, či sa stretneme po škole. Ona do nej ísť musela takže ja som musela počkať kým skončí. Za krátko mi odpísala, že sa u mňa staví o hodinu, takže mám ešte fúru času premýšľať o tom, prečo si zo mňa Max urobil korisť.