I Hate You /SK/

9.

,,Ako dlho sa poznáš s Maxom?" Beca nadvihla obočie a prešla si ma skúmavým pohľadom.
,,Od malička. Prečo? Stalo sa niečo?"
,,Nie nie. Všetko je v pohode." šikovne som si doviazala šnúrky na teniskách a zaradila sa k ostatným. Beca sa o minútku postavila vedľa mňa. Telocvikár Ramsey zapískal na píšťalku a tým konečne získal pozornosť.
,,Verím, že ste po víkende všetky vyspinkané do rúžova."s ironickým úsmevom si nás zmeral pohľadom a ukazovákom pravej ruky namieril na bežeckú dráhu. Ozval sa skupinový nesúhlas. Na beh som teraz nemala náladu ani ja. Bola som nevyspatá a úplne zničená. V noci som sa budila asi každú pol hodinu. Nočné mory si ma znovu našli.
,,Je mi jedno, že sa vám nechce. Okamžite behať! Dvadsať kôl by vás malo prebrať. Ak by ste boli chalani máte viac." dvadsať? Je normálny? Nezvládnem ani desať.
,,Poď nech to máme za sebou." s Becou sme si odložili fľaše s vodou a spolu bok po boku začali behať. Už pri šiestom kole ma nepríjemne pichalo v bruchu a pľúca mi doslova horeli. Zostala som po zadu takže ma všetky baby predbehli. Snažila som sa ignorovať Ramseyho blbé reči aj bolesť svalov a pokračovať ďalej. Šlo to ale horšie ako som si myslela. Moja kondička je v prdeli. Ešte k tomu to slnko, ktoré pálilo viac ako inokedy. V hlave si po chvíli vytváram motivačné reči, ktoré ale spôsobujú, že sa nesústreďujem na preplietanie nôh. Pri jedenástom kole to už s dychom vôbec nezvládam. Prvýkrat taktiež zacítim bolesť chodidiel. Cítim ako sa mi látka ponožiek zarýva do čerstvých otlakov. Tesne pred čiarou sa mi podlamujú kolená a ja vyčerpane padám k zemi.
,,Čo to stváraš? Okamžite vstávaj a bež." niekde v diaľke som započula učiteľov nahnevaný hlas no akosi som ho ignorovala. Zatvorila som oči a nechala vietor aby mi prebehol rozpálenú tvár. Cítila som sa príliš slabá aj na to, aby som len pohla rukou a zastrčila si pramienok vlasov za ucho...
,,Preboha pomôžte mi niekto!" do uší mi po chvíli doľahol Becin nahnevaný hlas. Cítila som jej malé studené ruky ako mi opatrne behajú po tvári. Pramienok vlasov zmizol preč.
,,Dýcha vôbec?" ďalší rozrušený hlas patril slizkému Ramseymu. Zrejme mu už tiež nebolo všetko jedno. Na krku presne na tepne mi pristály malé prstíky.
,,Áno." Beca si úľavne oddýchla a jemne ma pohladila po hlave.
,,Jade. No tak, počujes ma?" Áno! Do riti, prečo proste nedokážem otvoriť ústa a rozprávať?!
,,Kurva, čo sa stalo Becs?!" Ach už len on tu chýbal. Prečo musí mať jeho škola spoločnú telocvičňu aj trať s tou našou?
,,Pozor na jazyk Emerson."Ramseyho ofučaný výraz tváre som si vedela živo predstaviť. Neznášal nadávky.
,,Prečo tu do riti vsetci len tak stojíte? Potrebuje sa dostať na ošetrovňu!" Max bol naštvaný. Ozdaj mu na mňe zrazu tak záležalo?
,,Má pravdu pane." ďalší chlapčenský hlas? Preboha to sa tu zhromaždila celá škola?
,,No tak vezmite ju! Ste za to predsa zodpovedný." preboha Ramsey by nedokázal zodvihnúť ani stoličku nie to ešte mňa.
,,Mám natiahnutý sval na nohe, nedokázal by som ju niesť takú diaľku." áno pán učiteľ,vôbec sa teraz len nevyhovárate.
,,Kriste pane! Odstúpte." pod kolenami a na krížoch som zacítila veľké dlane. Hlava mi padla na niečí hrudník a do nosa mi okamžite udrela známa vôňa. Nehovorila som mu náhodou aby sa mi vyhýbal?!