I Hate You /SK/

6.

Bolo niečo po siedmej keď som si v predklone fénovala mokré vlasy. Od pary, ktorá zaplnila celú kúpeľňu, sa zahmlilo zrkadlo, a preto nemalo zmysel pokúšať sa uvidieť svoj odraz. Odložila som fén a osušku vymenila za čierne prádlo. Vrátila som sa do izby a uistila sa, že mám zamknuté dvere. Amanda bola na služobnej ceste a Dylan si usporiadal oslavu dvadsiatich narodenín. Bola som pozvaná no ešte stále som zvažovala či sa pridám. Okrem Dylana som tam nepoznala nikoho. Beca je doma a spracúva zistenie, že som Dylanova nevlastná sestra. Nechcela som aby sa to dozvedela, no ako som spomínala, neviem klamať. O mojich rodičoch pozná len tú klamnú verziu, tak ako všetci ostatní. 
,,Jade vieš o tom, že ťa ešte stále očakávam však?" Dylan zaklopal na dvere a hneď na to sa pokúšal vojsť. Potichu som sa zasmiala jeho chabému pokusu.
,,Neboj za chvíľu som dole." zakričala som a zo skrine vytiahla obyčajné rifle a čiernu košeľu, ktorá zakrývala to čo som chcela. Oblečená a trochu namaľovaná som odomkla dvere kde ma na moje prekvapenie čakal Dylan opretý o dvere svojej izby. Prebehol po mne pohľadom pričom si ruky založil na hrudi. 
,,Môže byť?" zasmial sa a na krátko pokýval hlavou.
,,Samozrejme. Tak poď nech ti niečo dobré nalejem."chytil ma okolo pliec ako to už mal vo zvyku a viedol ma dole kde to už vrelo. Niektorí sa už váľali aj po zemi. Došli sme do kuchyne kde prekvapivo nebol nikto. 
,,Takže, dám ti vodku alebo Jacka?"otočil sa ku mne s dvoma fľašami alkoholu, ktoré mi boli až príliš známe.
,,Radšej len pivo." zatváril sa divne no fľašu piva mi podal. Ticho som poďakovala a odpila si malý dúšok.
,,Čo hovoríš na darček?" s úsmevom som kývla k šiltovke, ktorú som mu pred oslavou dala. Úprimne ma potešilo , že si ju dnes vzal.
,,Najlepší darček, aký som doposiaľ dostal." obrátil si ju šiltom vzad a vyzeral tak ešte lepšie. 
,,Tak to som rada." dlho nám tento náš priestor neostal. Do kuchyne sa dovalila hlučná partia chalanov, ktorí Dylana poľahky odtiahli preč. Daroval mi ospravedlňujúci úsmev, nad ktorým som sa len zasmiala. Má predsa oslavu tak je logické, že bude so svojimi kamošmi. Ani som nič iné neočakávala. Len nech sa zabaví, má predsa narodeniny. S pivom v ruke som sa vytratila z kuchyne a poobzerala sa po dome. V obývačke hrala nejaká partička beer pong. V jedálni  sa na zemi hrala fľaša a v predsieni sa vo veľkom tancovalo. Na gauči sa po sebe váľali a ocucávali rôzne páriky. Každý v tomto dome mal svoje miesto. Len ja som tu so svojím zahaleným telom a nealko pivom  vôbec nezapadala.  Rýchlou chôdzou som sa vydala ku schodisku s cieľom dostať sa na terasu. Ľavou rukou mi ale po pár krokoch prešla bolesť keď do mňa niekto vrazil a šiel ďalej. 
,,Dávaj pozor!"zakričala som. Otočilo sa na mňa dievča s dlhými tmavými vlasmi a kovovým krúžkom v nose. Ani som sa nenazdala a stála tak blízko, že som jej mohla spočítať pehy pri spadnutých viečkach.  
,,Prac sa mi z cesty ak nechceš, aby som ti ublížila." teraz , keď tu predo mnou stojí tak zblízka so zaťatými päsťami pripravená jednu mi uvaliť, už nie som taká odvážna. Mala som radšej držať zobák.
,,Daj jej pokoj, El." zvolal hlboký hlas  za mojím chrbtom. Sakra. Nasraté dievča predo mnou sa zapozeralo niekam za moje rameno. 
,,Táto krasotinka si na mňa otvorila hubu!"
,,Ty si vrazila do nej."jeho telo sa zo zadu prilepilo na moje kríže. Veľkú teplú dlaň som na svojom páse pocítila aj skrz oblečenie. Dievča sa zákerne usmialo a ruky si založilo na prsiach.
,,Takže teraz preťahuješ Dylanovu ségru? Fajn! Uvidíme sa pred domom keď s ňou skončíš." El zaklipkala očami a zapaľujúc si jointa  nás obišla. Šikovne som sa od neho odstrčila a došla svoju cestu k terase. Zhlboka som sa nadýchla len čo som sa rukami oprela o zábradlie. Vzduch. To je všetko čo som teraz potrebovala. Z tmy pod terasou sa ozývali rôzne hlasy a smiech, ktorý vypĺňal ticho tu hore.  
,,Mala by si sa obliecť, ak prechladneš tak sa nebudem mať na koho pozerať z okna." Sakra! Robí si srandu? Otočila som sa a skoro do neho vrazila. Osobný priestor mu zrejme veľa nehovoril. 
,,Si odporný úchyl. Ako sa opovažuješ ma len tak očumovať?" vysmial sa mi priamo do tváre. Zamračila som sa na neho a pevne odolávala nutkaniu zhodiť ho z terasy. Zapozerala som sa mu do očí a čakala na nejakú slovnú odpoveď. Bola som ale trochu rozrušená jeho stavaným telom. Rozopnutá bunda totižto odhaľovala jeho tesné čierne tričko, cez ktoré sa mu rysovali pevné svaly. Odkašľala som si a presunula sa do bezpečnej vzdialenosti. Chrbtom som sa oprela o chladnú stenu, ktorá ma aspoň čiastočne schladila. Max ma ale nasledoval a zastavil sa len pár centimetrov predo mnou, bol ešte bližšie ako vtedy. 
,,Priznávam, že sa rád pozerám. Ale oveľa radšej si aj siahnem." svojimi zelenými očami skúmal tie moje a potom nimi prešiel o čosi nižšie. Preskenoval celé moje telo a začal sa usmievať o čosi viac.
,,Tak čo? Splňujem tvoje kritériá?" opýtala som sa sarkasticky. Hlasito sa zasmial, čo nechcene vyvolalo poskočenie môjho žalúdka.  
,,Som spokojný." bleskovým pohybom si oprel dlane vedľa mojej hlavy a uväznil ma vo svojom zovretí. Do nosa mi udrela vôňa pižma, kolínskej a cigariet. Hlavou sa ku mne o čosi naklonil a to spôsobilo, že moje srdce narážalo do hrudi rýchlosťou ako ešte nikdy. Znovu som sa zahľadela do tých očí, ktoré doslova planuli hladom. 
,,Neviem čo, ale niečo ma k tebe tiahne." tentokrát som to bola ja čo sa mu vysmiala do tváre.
,,Vážne? Prišiel si až sem a na nič lepšie si sa nezmohol?" perami sa priblížil k mojim a to mi vzalo všetky blbé poznámky. Studený vietor ma ale rýchlo prefackal keď sa náhle odtiahol so širokým úsmevom.
,,Si ťažší oriešok. Ale to nevadí, výzvy mám rád." a tak sa Max Emerson  vytratil s mne neznámym prísľubom vpísaným v očiach...