I Hate You /SK/

35.

Jeho bozky sú dokonalou kombináciou jemnosti a náruživosti. Takmer okamžite sa mu podvoľujem a otváram ústa. Jazykom skúsene preniká dovnútra. Mierne zastoná a tým ma pomaly privádza do šialenstva. Ruky mu zabarám do vlasov a priťahujem si ho ešte bližšie k svojmu telu. Od dverí sa k posteli dostávame až prirýchlo. Stále bozkávajúc sa spadneme do postele, odhadzujúc všetky vankúše na zem. Max prerušuje náš bozk a perami začína kĺzať po mojom odhalenom krku. Rukami zájde na môj chrbát a prstami nahmatá zips. Zakrátko moje modré šaty letia miestnosťou. Horúcimi perami sa okamžite dáva do preskúmávania každého kúsku môjho tela. Celá pokožka mi horí a v podbrušku cítim narastajúci tlak.

,,Max..." vzdychnem a on ku mne s iskričkami v očiach dvíha hlavu.

,,Potrebujem, aby si teraz bola potichšie. Dokážeš byť potichu, princezná?" opýta sa a na perách sa mu formuje uličnícky úsmev. Takmer bez dychu prikyvujem a so zatvorením očí hlavu zabáram do vankúša. Jeho pery postupujú pomaly stále nižšie až sa dostane k lemu nohavičiek.

,,Princezná?" viem na čo sa pýta a verím, že mu môj vzdych a následné nezrozumitelné mrmlanie stačí ako odpoveď. Skôr než si rukou vôbec stihnem prekryť ústa, jeho prsty vkĺznu do mojich nohavičiek postupne ma privádzajúc k vytúženému vrcholu...

//**//

,,Povedal som ti to. Nikto ťa nedokáže prinútiť vzdychať tak ako ja." cítim ako okamžite celá červeniem a rukou ho preto buchám do ramena. Zasmeje sa a zvalí vedľa mňa. Ľahnem si na bok zatvárajúc oči a Max okolo mňa okamžite obtočí svoje ruky...

,,V ten večer keď si mi ošetrila rany si sa ma pýtala, kto mi to urobil." povie do ticha a ja hneď otváram oči. Otáčam sa k nemu hladiac ho po tvári.

,,Nemúsíš mi to hovoriť ak nechceš." pousmeje sa a a do dlane mi vkladá bozk.

,,Chcem." prikývnem a ruky si podopriem pod bradou na jeho hrudi.

,,El sa dostala do menších problémov. S Adamom sme ju museli vyzdvihnúť na polícii...netvár sa tak, nebolo to prvýkrát." hruď sa mu roztrasie od smiechu a v líci sa mu objaví rozkošná jamka.

,,Keď sme tam čakali prišiel za mnou chlap. Bol mi povedomý, no nevedel som odkiaľ. Predstavil sa ako Jack...to on mi pred rokmi zabil brata. A teraz odo mňa očakával, že mu potrasiem rukou."

,,Preboha..." šepnem a rukou si prekryjem ústa.

,,Musel som to urobiť, musel som pomstiť svojho brata. Nemohol som tam len tak stáť a pozerať sa-..." pokrúti hlavou a rukami ma pevnejšie objíme okolo pásu.

,,To je v poriadku. Je to v priadku." šepnem a na pery mu pokladám malé bozky. Rukami ho objímem okolo krku.

,,To preto som na teba potom tak vyskočil. Neovládal som sa. Stále som musel myslieť na ten jeho skurvený úsmev. Je mi to ľúto, princezná." pobozká ma na čelo a s povzdychom zatvára oči. Ak to medzi nami má fungovať, nemali by sme medzi sebou mať žiadne tajomstvá. Ja síce viem o jeho bratovi, no on o mojej minulosti nevie nič...

,,Max?"

,,Áno, zlato?" poslednýkrát sa v duchu povzbudím a následe k nemu dvíham zrak.

,,Som pripravená." Max otvára oči a zamračene na mňa pozerá.

,,O čom to hovoríš?" opýta sa a ja si povzdychnem.

,,Chcem ti povedať o svojej rodine... Lepšie povedané...Prečo ju už nemám."