Trhlina

6. časť

Dvojica, ktorej telá boli zahalené tmou, kráčala po dne siahodlhej trhliny. Len občas ich kožené oblečenie osvetlila žiara horiacich faklí, či iných zdrojov svetla. Joseph sa rozhodol zísť do centra mesta, na samé dno tohto nevídaného prostredia. Ku guvernérovi sa dostanú priamo po jednom zo schodísk. Zrazu však ich sluch zaujali podivné zvuky. Stony plné bolesti.

Vymenili si spýtavé pohľady. Joseph pridal do kroku, náhlil sa za zdrojom zvukov, keď zrazu prudko zastal. Schoval sa za roh kamenného múru a prstom na perách naznačil Benovi, aby bol ticho. Ten k nemu opatrne podišiel a vyzrel spoza steny. Jeho obavy sa naplnili. V tenkej uličke stáli traja tupáni, s ktorými sa už nechcene zoznámil. Pod nimi ležala v klbku schúlená útla postava. Jeden by bol povedal, že sa jedná o dievča, no Ben si aj vďaka nakrátko zostrihaným vlasom všimol, že to tak nie je. Brucho obete schytávalo jednu kopačku za druhou, smiech troch darmožráčov pretínal ston za stonom.

„Pomôžeme mu?" opýtal sa Ben váhavo.

„Nie," preťal jeho otázku starec.

„Prečo nie? Musíme im pomôcť. Tak ako vy mne," naliehal mladík.

„Ako som povedal, dnes som už premrhal dosť guliek," precedil pomedzi zuby odmeraným hlasom. Vtom sa zahľadel do výšky.

Ben sledoval jeho zrak a upriamil pozornosť na miesto, kam smeroval. Chvíľkovo sa mu zazdalo, akoby na leme strechy zazrel tmavú siluetu. Zažmúril, no nikto tam nestál. Asi sa mi to len zdalo, prebleslo mu mysľou.

Starec vykročil a už viac neriešil trojicu násilníkov. „Niekto si to dnes musí zliznúť," povedal stroho.

Ben už viac nenamietal, úprimne bol rád, že nie je na mieste chudého chlapca. Tichým klusom dobehol svojho spoločníka, keď vtom tmu preťali tri hlasité výstrely. Rana bola prisilná na obyčajnú zbraň, podobný zvuk vydávala Benova stará odstrelovacia puška.

„Myslíš si, že tu niet takých, ako som ja?" zasmial sa. „Neboj sa, tí traja to už majú za sebou."

„Ako vy? Kto vlastne ste?" nerozumel Ben.

„To si nechám pre seba," vyhlásil. „Počúvaj ma, Benjamin, ak chceš pomáhať ľuďom v meste, poradím ti. Vnútorný poriadok nechaj na mňa. Ak si chceš niečo zarobiť a zároveň chrániť mesto, zajtra ráno navštív generála. Nábor nových mužov a žien vedú neustále. Južná brána je pod neustálymi útokmi a sily nám dochádzajú."

„Pod útokmi? S niekým bojujete," spytoval sa mladík.

„Nie s niekým, ale s niečím. Chrobáky nás trápia už niekoľko mesiacov," zachmúril sa.

Ben si spomenul na slová jedného z už zosnulých výtržníkov. Vravel o nejakých chrobákoch a o pokadení sa pri pohľade na nich.

„Porozmýšľam o tom, u guvernéra mám svoju zbroj a..." riekol, no starec ho nečakane prerušil.

„Žiadna ťažká zbroj ti v boji s nimi nepomôže," pokrútil hlavou. „Poznám protiradiačné vybavenie, je príliš mohutné na boj s nimi. Potrebuješ byť obratný, pancier ti nepomôže. Nuž ale, všetko dôležité ti povie sám generál, poprípade ostatní členovia domobrany."

„Fajn, zvážim vašu ponuku," prikývol Ben a všimol si, že jeho spoločník spomaľuje krok. Cieľ ich večernej vychádzky bol na dosah.

„Tak a sme tu. Ak vyjdeš po tomto schodisku a vylezieš po pár rebríkoch, ocitneš sa priamo pred guvernérovým domom."

„Ešte raz vďaka," usmial sa Ben, „za všetko. Dúfam, že sa ešte niekedy stretneme."

„Toho sa neboj. Nájdem si ťa," zasmial sa Josepha podal mu ruku na rozlúčku.