Trhlina

8. časť

Ben sedel na jednej z prostých stoličiek, zoradených popri tmavej stene obloženej doskami. Na tele sa mu vynímala tmavozelená uniforma, ľahké panciere pokrývali zraniteľné miesta. Vedľa neho stála opretá puška, jej hlaveň sa jagala vo svetle neďalekej fakle, pevná drevená pažba, vybrúsená do úplnej hladkosti bola ako pastva pre oči vojaka. Vôňa jej dreva prebila kovový pach zvyšku zbrane.

Mladík chopil v rukách zvláštnu čepeľ. Dlaňou zvieral rukoväť upravenú presne podľa jeho prstov. Na oboch koncoch sa vynímalo dlhé ostrie. Obojstranný meč mu počas tréningu prischol k jeho duši. Oháňal sa ním s úplnou ľahkosťou a zrážal k zemi jedného robota za druhým.

Ben bez problémov prešiel prijímacími skúškami a aj keď bol tréning nanajvýš náročný, dokázal ho zvládnuť. Párkrát musel zatnúť zuby a pokračovať za hranice svojich síl, no úspešne prekonal sám seba. Trvalo len pár týždňov, kým sa stal plnohodnotným členom domobrany.

Brúsnym kameňom zaostroval čepeľ obojručného meča, keď vtom ho prerušil veľmi nepríjemný a hlavne obávaný zvuk. Celé mesto zaliezalo do svojich obydlí pri rozozvučaní výstražných sirén.

Do základne vbehol jeden zo strážnikov. „Južná brána pod útokom!"

Generál vytrielil zo svojej kancelárie, jeho protézy pri každom dopade na hlinenú podlahu vydávali kakofóniu mechanických zvukov.

„Všetci do zbrane! Presuňte sa k bráne! Pamätajte na všetko, čo ste sa pri výcviku naučili!" skríkol a sám sa chopil zbrane ako prvý. Jeho odvaha Bena prekvapila. Po všetkých zraneniach, ktoré utrpel... prebleslo mu hlavou. Počas výcviku konečne pochopil záhadu kovových končatín. Všetko malo svoje dôvody, rovnako aj zohavené obyvateľstvo tohto mesta. Tesáky, klepetá a rôzne iné nebezpečné časti tela chrobákov boli pozoruhodne ostré. Práve preto boli takí nebezpeční.

Ben si na hlavu nasadil helmu, ktorá mu doteraz visela prehodená cez chrbát. Meč zasunul do puzdra, ktoré taktiež spočívalo na jeho chrbte a chopil sa pušky. Rozutekal sa za generálom a nasledoval jeho vervu do boja. Prebehli zo sto metrov a ocitli sa priamo pred južnými hradbami, ktoré ochotní muži stavali niekoľko rokov zo všetkého železného šrotu, ktoré našli na výpravách.

„Otvorte bránu!" zhúkol jeden zo strážnikov. Následne sa dve veľké plechové pláty začali od seba odťahovať. Vydávali pri tom škrípavý zvuk, Ben sa modlil, aby sa nezasekli.

To, čo sa vyskytlo pred jeho zrakom mu vyrazilo dych. Doteraz videl chrobákov len na papieroch a iných kresbách. Vidieť ich naživo, bol iný zážitok. Zmocnili sa ho obavy, srdce sa mu rozbúšilo ako o preteky. Aj keď už prešlo niekoľko dní od bitky s tupáňmi z krčmy, konečne pochopil slová, ktoré mu jeden z nich povedal. Je pravda, že ho pri pohľade na armádu gigantických chrobákov ovládol strach, no nepokadil sa. Jeho spodky zostali suché.

Všetci muži pripravení do boja sa pohli vpred. Po malých skupinkách prechádzali popod pozváranú bránu a zoraďovali sa do bojovej formácie. Tí najšikovnejší strelci zaujali postavenie na hradbách, od zeme ich delilo niekoľko metrov. Ben začal ľutovať, že sa mu s obojručným mečom darilo tak dobre. Za výmenu miesta so strelcami by dal hocičo.

„Zachovajte rozvahu, nenechajte sa obalamutiť ich vzhľadom, či ich ostrými nohami," prehovoril generál, ktorý stál v prvej línii spolu s Benom. Toto bol jeho prvý boj, poverčivo pobozkal pušku chopiacu v rukách, akoby mu to malo nejako pomôcť.

Nepriehľadná masa mohutných chrobákov sa pohla smerom k ním. Približovali sa neúprosnou rýchlosťou, to však nikoho z mužov neprekvapilo. Vedeli o nich všetko.

Ben namieril pušku pred seba, mieridlom zacielil líniu tiahnucu sa pozdĺž celej trhliny. Poznal všetky zraniteľné miesta týchto oblúd, no rozoznať, či sa jedná o hlavu alebo zadok chrobáka v tejto premieľajúcej sa mase hmyzu bolo takmer nemožné.

„Páľ!" zavelil generál a z prednej línie a hradieb sa ozvala kanonáda, ktorú by neprehlušilo azda nič. Horúce náboje preťali vzduch a zaryli sa do pevných pancierov nepriateľského vojska. Niektoré sa zavŕtali až do chrobačích vnútorností, iné zostali zaseknuté v pancieri a niektoré sa dokonca odrazili. Všetko záležalo od zasiahnutého miesta a kalibru, akým zbraň disponovala.

Vojaci strieľali jednu salvu guliek za druhou, chrobáky sa rozvaľovali po zemi, niektoré sa ešte snažili preplaziť o kúsok dopredu, no ostré nohy ich druhov ich rozdupali na márne kúsky. Približovali sa na čoraz menšiu vzdialenosť. Muži odložili strelné zbrane a chopili sa svojich mečov. Rovnako učinil aj Benjamin.

Čakal. Jeden by bol povedal, že chrobákom trvalo dostať sa k ním celú minútu, no Benovi to pripadalo ako zopár sekúnd. Dve vojská delilo od seba už len zopár metrov. Chrobáky videli mužom priamo do tváre a muži zase ich krvilačné kúsadlá a ostne.

Nastal stret, meče prešli pevným pancierom odsekli napriahnuté končatiny. Muži sa vyhýbali bodajúcim hrotom a ostňom.

Ben zakrúžil svojim obojručným mečom, ufikol potvore, ktorá sa po ňom zahnala obe predné nohy. Následne zabodol špic svojej čepele do oka zranenej beštie a zneškodnil jej zakrpatený mozog. Zostala nehybne ležať na slizom nasiaknutej zemi.

Zľava sa k nemu prirútil ďalší chrobák, avšak do cesty sa mu priplietol generál. Jeho polokovové telo odskakovalo spred smrtiacich švihov ostrých nôh. Zrazu sa mu však pod mechanické chodidlo priplietol kameň, potkol sa a rozvalil sa na zemi. Skôr, než stihol pozdvihnúť zbraň pred seba, ostré konce chrobačích nôh mu prebodli brucho a krk. Z úst mu pri výkriku vystrekla krv, ktorá zaplavilo jeho hrdlo. Netrvalo dlho a generál to už mal za sebou.

Benovi prešiel mráz po chrbte, keď sa chrobák zahľadel priamo na neho. Zacúval, zaujal obranný postoj a rozkrútil svoju naostrenú čepeľ. Ostnatá noha preťala vzduch tesne nad jeho hlavou a sňala mu z nej prilbu. Protivník sa pokúšal o jeden výpad za druhým, no tie boli márne, Ben sa úspešne bránil voči krvilačným klepetám a ostňom.

Vtom sa však šťastena obrátila na stranu hmyzu. Benjamina do temena zasiahla odtrhnutá hlava jedného zo spolubojovníkov. Stratil rovnováhu, popreplietal nohami a chrobák mu vyrazil meč z rúk. Zostal stáť pred svojim nepriateľom napospas nemilosrdnému osudu. Čo teraz? prebleslo mu hlavou v bojovom zápale, no nech by vymyslel hocičo, nemal najmenšiu šancu.

Ostrý hrot chrobačej nohy mu prebodol bok, dvekrvilačné klepetá sa chopili jeho tela, zodvihli ho do výšky a ľahkýmcvaknutím ho zbavili jednej ruky a nohy. Zletel k zemi a hlavoudopadol priamo na kameň, ktorý pripravil o život nebojácneho generála.Pred očami sa mu zahmlilo a nevedno či kvôli odseknutým končatinám alebonarazenej hlave, stratil vedomie.