Vstala som okolo dvanástej naobed, ležlala som v spálni na posteli vedľa nej a ona ešte sladko spala. Z obývačky som počula, že mi zvoní telefón. Rýchlo som sa postavila a utekala ho zdvihnúť aby ju to nezobudilo, mobil bol na stole tam kde som si ho včera večer nechala. Bola to mama, zdvihla som ho...
Mama- Kde do čerta si?
Ja- U kamarátky aj som tu spala keďže včera večer ma zastihla silná búrka a nemala som sa ako dostať domov.
Mama- Prečo si mi nedala aspoň vedieť?
Ja- Prepáč nechala som si mobil v bunde.
Mama- Dobre tak čím skôr príď domov, dnes máme ísť pozrieť starkú do nemocnice.
Ja- Tak do druhej prídem domov.
Mama- U akej kamaratky si? Prídem pre teba.
Ja- Mami nepoznáš ju, zbytočne ti to budem vysvetlovať prídem pešo, ahoj.
Mame som nikdy neklamala, celkom ma to mrzelo, no teraz som jej nemohla povedať pravdu, že som spala u svojej Slovenčinárky... Vrátilala som sa za ňou do spálne, tak krásne spala, obidve sme boli ešte nahé. Lahľa som si vedľa nej a prikryla som sa paplónom na to sa ona zabudila a pritúlila sa ku mne.
Nikol- Dobre ránko zlatko.
Ja- Dobre ráno, volala mi mama, že musím ísť domov.
Nikol- To aby sme sa išli naraňajkovať.
Objalala ma, dala mi pusu na čelo, postavila sa hodila si na seba tričko, nohavičky a išla spraviť raňajky. Ja som si vypýtala osušku a išla som si hodiť rýchlu sprchu... Potom som sa obliekla a išla som do kuchyne....
Ja- Fíha tu to vonia! Čo máme na raňajky.
Nikol- Praženicu s toastami lúbiš?
Ja- Samozrejme.
Sadla som si za stôl a spoločne sme sa pustili do jedla. Už som musela ísť domov...
Ja- Ďakujem za peknú noc a chutné raňajky.
Nikol- Nemáš začo, veď aj ja ďakujem.
Išla som sa obuť. Nikol ma odprvadila k dverám...
Nikol- Dávaj si pozor.
Ja- Neboj sa budem.
Obula som sa na rozlučku sme si dali pusu a objali sme sa, dala som si sluchátka, pustila som si hudbu a kráčala domov. Cestou som rozmýšlala nad tou krásnou nocou, veď sa mi splnil sen. Bola som šťastná...
Prišla som domov, buchla som dverami...
Ja- Mamá už som domá môžeme ísť!
Mama- Konečne zober túto tašku a sadaj do auta.
Tak som ju zobrala a sadla do auta. Prišla mama sadla si naštartovala a išle sme. Cestou som znova myslela na Nikol v tom moje myšlienky prerušila mama...
Mama- Ideme do nemocnice za snatrkou, ktorej sa dosť pohoršilo a ty si vysmiata od ucha k uchu? Že ty si nespala u kamarátky?
Ja- Čože??? Mami čo to vraviš? Naozaj som spala u kamaratky.
Mama- Tak ja neviem nezdá sa mi to nespala si u nejakého kamaráta keď som pre teba nemohla ani dôjsť a išla si pešo?
Mama sa šibalsky usmiala. Ja som sa skoro preriekla pretože u kamarata by som nikdy nespala je to pre mňa odpudzujúce. Mama nevedela, že som na slečny, bala som sa jej to povedať ako by zareagovala? Možno by ma začala oddudzovať a to by som naozaj nechcela. Bolo lepšie keď to nevedela, takže som sa len usmiala a mama si pomyslela isto svoje, že mám frajera alebo čo... Dorazili sme do nemocnice išli sme na izbu kde ležala starká, bolo to sňou velmi zlé... Ten úsmev a šťastie čo som mala po tej nádhernej noci veľmy rýchlo zamrzol. Moja nálada klesla až úplne na nulu. Starká už takmer vôbec nerozprávala , len tam tak nehybne ležala, bolo vidieť, že sa potešila keď sme tam prišli, no vedeli sme, že každú chvílu odíde z tohoto sveta. Presedeli sme tam asi dve hodiny potom sa náštevy skončili, sľúbili sme starkej, že aj zajtra sa zastavíme. S mamou sme šli domov, celú cestu sme sa ani nerozprávali ani nič. Obidve sme boli sklesnuté bez nálady. Bolo nám ľúto starkej. Prišli sme domov, nevečerali sme sa, tato prišiel z práce, povedali sme mu, že aj zajtra pôjdeme za starkou, on súhlasil, povedal, že pôjde s nami. Išla som spať... V noci prišli naši zobudili ma a povedali mi, že volali z nemocnice starká zomrela... Celú noc sme už nespali a smútili za starkou, plakali sme. Na další deň šla mama s tatom vybavovať pohreb a tie ostatné veci čo k tomu patria. Ostala som doma sama. Volala mi Nikol najprv som to nechcela dvihnúť no potom som si povedala prečo nie a dvihla som ju.
Ja- Prosím ?
Nikol- Ahoj, nezastavíš sa dnes?
Ja- Prepáč asi nie.
Nikol- Čo sa deje?
Ja- V noci mi zomrela starká.
Nikol- To mi je ľúto zlatko môžem sa zastaviť u vás?
Ja- Môžeš naši nie su doma.
Nikol- Tak mi pošli adresu za chvíľu som tam.
Dala som jej adresu a do 15 minút zazvonil zvonček. Išla som otvoriť. Privýtala ma veľkým silným objatím. Pozvala som ju dnu. Išli sme do izby, lahla som si naposteľ a ona si lahla na mňa, len tak sme tam ležali a pozerali sa na seba, videla ,že nemám náladu tak ma len stále obímala a dávala mi pusinky na čelo, vlasy, líčko. Moc som si vážila, že bola pri mne v tejto ťažkej chvílke, jej prítomnosť mi pomáhala takže sim sa neutápala v slziach za starkou aj keď mi bolo veľmi ľúto. Starku som mala moc rada. Potom sa ku mne Nikol naklonila a dala mi pusu na ústa povedala mi, že je tu pre mňa a má ma moc rada. Začali sme sa bozkávať v tom som počula jak sa otvorili dvere a prišli moji rodičia, obi dve sme vyskočili z postele...
Ja- Sakra, sakra, sakrá! Sa vrátili nejak skoro! Čo teraz? Jak im to vysvetlím, že si tu???
Pokračovanie v 8. Časti
