Hneď na to sa otvorili dvere, tam stála krásna profesorka a pozvala ma dnu. Z hlboka som sa nadýchla a prekročila som prach dverí kabinetu, bola tam sama. Sadla si za svoj stôl, začala sa hrabať v dákych papieroch, ja som sa posadila na gauč. Keď našla ten papier čo hladala, postavila sa, sadla si vedľa mňa a dala mi do rúk môj test zo slovenčiny. Bolo tam veľkým napísané 1*. Hneď jak som to zbadala, som sa usmiala, na to sa ozval jej jemný hlások "Napísala si to najlepšie z triedy, máš veľký potencionál" Mne začalo rýchlo biť srdce, úplne som horela, bola tak blízko, cítila som jej teplo a vôňu. Odpovedala som "Ďakujem" Naviac som sa nezmohla. Pozrela som sa na ňu, ona sa pekne usmiala, chcela som odvrátiť pohľad od jej nádherných hnedých očí, ale nešlo mi to. Veľmi ma to ťahalo k nej, srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Zrazu sa kúsok prisunula bližšie ku mne, ja som sa ani nepohla, bola som jak zaseknutá, stále v tom pokračovala, pomaličky sa nakláňala smerom k mojej tvári. Ani som sa nenazdala a už bola tak blízko, že som cítila jej dych na mojich perách. Ledva som prehltla sliny, jemne sa pritiskla na moje pery, rukou ma chytila za hlavu a prstami sa mi prehrabávala vo vlasoch. Ja som jej to všetko na speť opetovala. Jej bozk bol tak jemný, krásny a sladký, že som chcela zastaviť čas a prežívať tento nádherný moment stále... V tom jej zazvonil mobil, odtrhli sme sa od seba, ja som sa začervenala a pozerala sa na ňu. Ona zdvihla mobil, usmiala sa na mňa a chvíľku z niekym volala, položila mobil, povedala mi "toto sa nemalo stať, račej už choď domov" Bola som zmetená, len som prikývla hlavou, zobrala si môj test, postavila sa od nej aj keď sa mi moc nechcelo a bez slova som odišla... Celou cestou som myslela na ňu, na ten nádherný okamih, stále som cítila jej vôňu, jej dotyk, a je pery na tých mojich. Bola som taká spokojná, šťastná, že sa mi splnil sen, krásna profesorka ma sama od seba pobozkala, veď takéto veci sa vôbec nestávajú. Prišla som domov vysmiata od ucha k uchu, mama sa ma spýtala čo sa stalo? Ja som odpovedala, že usmialo sa na mňa štastie. Išla som hore do izby, hodila som tašku na zem a šla som do kúpeľne napustit si horúcu vaňu, pridala som penu do kúpeľa, vyzliekla sa a lahla do vody. Rozmýšlala som nad školou a nad ňou. Dnes je pondelok a slovenčinu máme až v piatok, nebudem ju 3 dni vidieť, jak to vydržím? Som zamilovaná až po uši, už len dva týždne do konca školského roka, potom prázdniny. Čo keď ju už nikdy neuvidím? Takto sa to nesmie skončiť... Takéto myšlienkyi behali hlavou... V stredu škole sme mali matematiku, vôbec som nepočúvala profesorku, len som sedela v lavici, myslela som na krásnu slovenčinárku, kreslila si srdiečka do zošita a povedala som si, že to už viac nevydržím, chcela som ju vidieť. Vypýtala som sa na wc. Samozrejme ma profesorka matiky pustila, no moje plány boli iné. Išla som sa pozrieť na rozvrh, kde teraz učí naša krásna profesorka slovenčiny. Nikde som ju nenašla, tak som zaklopala na zborovňu a tam mi povedali, že má voľnú hodinu a je vo svojom kabinete. Neskutočne som sa potešila, namierila som si to rovno do jej kabinetu, zaklopala som, dvere sa neotvárali, tak som zaklopala znova, stále nik neotváral tak som sa otočila a sklamaná sa vrátila do triedy, kde sme mali matematiku, presedela som to tam do konca vyučovania a potom som šla domov... Štvrtok ubiehal veľmi pomali... Nastal piatok v prvých hodinách sme písali samé písomky, vôbec som nič nevedela, samozrejme som dostala 5ky... Hodinu pred slovenčinou som sa tešila na krásnu slovenčinárku, no nevedela som, ako sa mám teraz chovať, ako to mám brať. Zazvonilo na prestávku, išla som do skrinky pre slovenčinu, kým som prišla pred triedu, tak zazvonilo na hodinu. Vošla som do triedy a šla som si sadnúť do zadnej lavice v strednom rade. Chvílu na to vošla naša krásna slovenčinárka do triedy. Mne sa zastavil dych...
Pokračovanie v 4. Časti
