Stále som jej volala, zanechala som jej desiatky telefonátov... Potom som si pomyslela, že sa asi na mňa hnevá tak som sa rozhodla jej napísať sms: Zlatko kde si? Si v poriadku? Bojím sa o teba. Prosím príď domov mám pre teba prekvapenie... Prešla hodina... Dve... Nikol nikde, bola som už moc unavená keďže som bola po nočnej, zaspala som... Zobudila som sa na rachot v dome. Hneď som sa pozrela okolo seba, na mobil bolo sedem hodín večer. Stále som niečo počula. Vstala som z postele prehodila na seba župan a išla som sa pozrieť či je to Nikol alebo sa mi to len zdá. Vošla som do obývačky. Nikol tam sedela celá zničená, rozmazaná vyzerala ako po poriadnej žúrke...
Ja- Si v poriadku?
Nikol- Áno.
Ja- Kde si bola?
Nikol- Nestaraj sa.
Ja- Nebuď hnusná viem, že sa hneváš. Bála som sa o teba.
Nikol len mykla plecom. Šla som do izby pre tú kyticu ruží čo ju tam čakala. Podala som jej ju a povedala som "prepáč". Ona ju len položila v obývačke na stôl. Bez slova sa postavila a išla sa osprchovať. Vzala som ruže a dala som ich znovu do vázy, ostala som v obývačke sedieť čakajúc na ňu... Začal jej zvoniť mobil, ktorý mala položený na stolíku. Zobrala som ho do rúk a chcela som jej ho zaniesť, bolo to neznáme číslo tak som to nechcela dvíhať. V tom vošla do obývačky a začala po mne ziapať, že čo si dovolujem hrabať sa jej v mobile. Nechápala som, hneď som jej vysvetlila, že som jej ho chcela len zaniesť. Telefón mi vytrhla z ruky a odišla do izby... Začala som rozmýšlať čo sa s ňou deje. Myslela som, že sa stále na mňa hnevá, ale nič zlé som nespravila, bolo mi to celé moc divné, že je taká podraždná, háklivá a hnusná. Nechala som ju tak nech sa upokojí, povedala som si, že to budem riešiť až ráno. Išla som sa navečerať, trochu som poupratovala a šla som si dať sprchu... Vošla som do izby Nikol už spala. Lahla som si k nej a po chvílke som zaspala tiež... Ráno som vstala skôr čož mi bolo čudné pretože Nikol bývala vždy prvá hore. Potichu som sa obliekla a šla som do kúpelne, ranná hygiena a smer kuchyňa. Rozhodla som sa spraviť raňajky. Potom som všetko dala na stôl spravila ovocný čaj a v tom Nikol vošla do obývačky a sadla si pred telku.
Ja- Dobre ránko.
Nikol- Dobré.
Ja- Spravila som raňajky poď ku stolu si dať.
Nikol- Niesom hladná.
Ja- Aha, fain tak si poď dať aspoň čaj.
Nikol- Nechcem, idem si dať kávu.
Ja- Okej...
Celá naštvaná som čaj vyliala do umyvadla, raňajky som zabalila a dala do chladničky keby si to náhodou Nikola rozmyslela. Zjedla som čo som si spravila. Medzi tým si Nikol spravila kávu a sadla do obývačky. Potom keď som dojedla išla som si sadnúť za ňou...
Ja- Nechcela by si mi niečo povedať?
Nikol- Nie, prečo?
Ja- Kde si bola v piatok v noci?
Nikol- Baviť sa.
Ja- Aha, to si mi nemohla dať aspoň vedieť, alebo dvihnúť telefón ?
Nikol- Mala som vypnutý zvuk.
Ja- Naschvál?
Nikol- Nie, to ešte zo školy a zabudla som si ho zapnúť.
Ja- Dobre, ským si bola?
Nikol- Len pár kolegov zo školy.
Ja- Chcela som nám spraviť pekný víkend.
Nikol- Nuž neskoro, mala si si spraviť piatok volno, keď som ťa o to žiadala.
Ja- Fain, nechaj to tak, hádať sa nebudem.
Nikol- Pohoda, ale aj dnes sa idem baviť.
Ja- Hej? Veď zajtra je pondelok, nejdeš nahodou do práce?
Nikol- Nie, zajtra máme volno, keby si bola doma a venovala mi viacej času aj by si to vedela.
Ja- A s kým ideš? Kam?
Nikol- Tak ako v piatok s učitelmi a neviem ešte kam.
Ja- Dobre, no do večera máme ešte čas tak čo ideme robiť?
Nikol- Nič chcem oddychovať pri telke.
Ja- A nejdeme račej do kina?
Nikol- Nie, vravím, že chcem byť doma!...
Zdvihla na mňa hlas tak som jej už račej neodpovedala, naozaj som nemala chuť sa s ňou hádať... Celý deň sme presedeli pri telke. Večer sa začala Nikol chystať. Po nejakej hodine a pol vyšla z kúpelne bola nádherná. Bola vyfintrná jak keby šla na rande...
Nikol- No dobre idem ja.
Ja- Kedy prídeš?
Nikol- Neviem.
Ja- Aha, tak sa zabav aj za mňa...
Hnusne som odvrkla. Bola som nahnevaná, išla som si račej spraviť desiatu do práce, dať si sprchu a spať...
Ráno som vstala a Nikol znovu neležela vedla mňa. Bolo pol 6 a ona nikde. Zobrala som mobil a išla som jej zavolať, v tom prišla domov. Hneď som vyletela z postele za ňou...
Ja- To kde si bola toľko?
Nikol- Veď baviť sa.
Ja- To tak dlho ?
Nikol- Áno a čo?
Nechápala som jej správanie a bola som úplne vytočená račej som jej ani nepovedala lebo to viedlo k hádke. Zobrala som si veci a bachla som dverami. Utekala som do práce...
Večer keď som prišla domov Nikol bola úplne odutá a vôbec sme sa nebavili... Takto to pretrvávalo asi dva mesiace samé hádky Nikol chodila na samé párty a chovala sa jak dáka pubertiačka. Nechápala som prečo sa to začalo všetko tak kaziť... Nastalo leto a blížil sa dátum nášho výročia. V práci som si dala voľno na sobotu. V piatok som musela ísť ešte na nočnú, no v piatok bol deň nášho výročia. Celý deň sme sa prekvapujúco pekne k sebe správali, no ako nastal večer a povedala som jej, že idem na nočnú hneď začala byť na mňa hnusná...
Nikol- To fakt musíš ísť na nočnú?
Ja- Áno.
Nikol- Asi si zabudla čo je dnes za deň?
Ja- Nie, nezabudla neboj zajtra mam volno a potom oslávime.
Nikol- Fain tak už choď lebo prídeš neskoro...
Normálne sme sa rozlúčili a išla som do práce. Celú noc som myslela na sobotu a popri robote som vymýšlala program. Do rána som mala všetko tip-top vymyslené a dúfala som, že sa jej to bude páčiť a znovu sa k sebe viac zblížime... Utekala som domov po ceste som samozrejme vbehla do môjho obľúbeneho kvetinárstva pre ruže. Už som bola pri dverách potichu som odomkla, vošla dnu a pozerám, že sú tu nejaké topánky čo nepoznám bolo mi to divné. Vyzula som sa a kráčala do izby. Otvorím dvere a čo nevidím???
Pokračovanie v 12.Časti
