Texting Story||MetalHead from UnicorniaLand

14.časť

Nová časť! :D Ale žiaľ mám pocit, akoby mi dochádzali nápady, takže ak chcete, aby bolo častí viac (keďže hrozí, že to skončí ešte pred 20.časťou!) a napadne vás niečo, čo by ste tu chceli mať/čo by sa vám páčilo, tak len napíšte a ja to rada zrealizujem ;) But now, I hope you liked it  😍 *BatMomma

Začínala sa operácia s názvom: „Zisti, kto je tvoj neznámy". Bola odhodlaná pozorne sledovať každého chalana, čo sa okolo nej len šuchne. Ako prechádzali hradom a obzerali si pamiatky a starožitnosti, ona sa na nič z toho nesústredila. Všímala si každého jedného chalana, ale ten, ktorého hľadala jej to neuľahčoval. Alebo uľahčoval? Písal jej správy tipu:

MetalHead_55: Naozaj? :-O Myslíš si, že som až taký škaredý?

MetalHead_55: Pokračuj v hľadaní ;)

MetalHead_55: Tak tento určite nie som ja :D

MetalHead_55: Zima...zima...mrzne!!

Bola z neho zúfalá a ostatní chalani zas z nej a jej pohľadov.

FreakFromUnicorniaLand: Pekne mi lezieš na nervy!

MetalHead_55: Ale no ták :D Sad, woman, take it slow. It'll work itself out fine. All YOU need is just a little patience ;)

FreakFromUnicorniaLand: Naozaj si myslíš, že ma dostaneš, keď budeš citovať z piesne od Guns N'Roses? O.o

MetalHead_55: Už sa mi to predsa raz podarilo ;)

FreakFromUnicorniaLand: Teraz s tým však nerátaj :P

Ako mu odpisovala na správu nevšimla si stojan s vázou a narazila doň. Stojan sa zakolísal a ona zvažovala ako sa hodiť na zem, aby zachytila vázu, ale to nebolo potrebné. Niekto stojaci veľmi blízko stojan aj vázu zachytil. Bol to ON. Hneď ako sa ich pohľady stretli uškrnul sa: „Dávaj pozor, na zaplatenie tejto vázičky by ti tvoje vreckové asi nestačilo," povedal a ona cítila ako sa znova červená. „Čo ty vieš o mojom vreckovom?" opýtala sa. „Len tak strieľam na slepo," usmial sa a ona sa pobrala ďalej. Tvárila sa, že sa nesmierne zaujíma o obrazy na stenách, ale on ju dobehol. „Ako sa vlastne voláš?" opýtal sa potichu, aby nerušil ich „sprievodkyňu" vo výklade. „A ty?" otočila k nemu hlavu a on sa znova uškrnul: „Pýtal som sa prvý." „To je pekné, ale nemala by som hovoriť svoje osobné údaje cudzím ľuďom," odvrkla a pohybovala sa ďalej, nasledoval ju. „Cudzím? Vylial som ti polievku, zachránil som ťa pred dlhoročnými splátkami čínskej vázy a už ani nehovorím o tom, že si mi sedela na kolenách. Ešte stále som cudzí?" Čo mám teraz robiť? „Môj" neznámy chcel od začiatku vedieť moje meno, čo ak je to on a ja mu ho teraz prezradím?- horúčkovito rozmýšľala. Nakoniec ju však niečo napadlo: „Som Alissa," povedala „a ty?" „Nuž, ja by som nemal hovoriť svoje osobné údaje cudzím ľuďom," žmurkol na ňu a stratil sa v dave spolužiakov. Pekne s ňou vypiekol, ale ona s ním tiež.

MetalHead_55: Sledujem ťa! -_-

Prišla jej spola „výhražná" SMS-ka, zasmiala sa a skryla mobil do vrecka riflí. Jasné, to už viem a hlavne ak ide O NEHO-pomyslela si.

Po prehliadke sa pomaly odoberali do autobusu. To, čo však našla na svojom sedadle, určite nečakala. Bol tam prsteň. Prsteň v tvare diamantu, dokonale obrúseného rubínovo-červeného diamantu, ale len cukríkového. Bol tam aj papierik, vzala ho teda do rúk a prečítala si krátky odkaz: „Prosím, povedz áno," stálo tam a ona sa znova zasmiala. Poobzerala sa okolo seba, zachytila pár chalanských pohľadov a medzi nimi aj ten jeho, rýchlo však zrak odvrátil. „Aké romantické," zakrútila očami jej kamoška...