Texting Story||MetalHead from UnicorniaLand

26.časť

Hello, BatKids  V prvom rade Vám všetkým želám ešte horší nový rok, než ten predošlý... Žartujem!! Prajem krásny nový rok, plný úspechov, splnených prianí a úsmevných zážitkov a to v spoločnosti ľudí, ktorí za to naozaj stoja. Tiež prajem veľa prečítaných kníh a ešte viac napísaných poviedok každému vášnivému čitateľovi a spisovateľovi. Užite si ohňostroje a užite si aj novú časť Love you all. BatMomma

Šla domov zo školy úplne sama. Niekto by mohol povedať, že dážď si nevyberá kedy začne, ale opak je pravdou- vyberá si! Ako na potvoru vždy začne liať ako z krhly vždy, keď je vonku ona a aby toho nebolo málo, tak aj vo chvíli, keď so sebou nemá dáždnik. Čo som komu urobila? -pýtala sa.

Bežala ako len mohla, ale aj tak to mala domov ešte ďaleko. Mokrá už bola aj tak viac než dosť, pršala na ňu smola. Dážď jej bol teda čert dlžný! Ako sa tak rozčuľovala, nadávala a popritom sa aj modlila, aby to zostalo len pri daždi a nezačala poriadna búrka, zrazu uvidela JEHO. Stál neďaleko nej na chodníku a nad sebou držal...čierny dáždnik. „Potrebuješ skryť?" zakričal na ňu a ona k nemu okamžite pribehla. Zastala asi meter od neho a potom ho spontánne objala. Nevedela, čo to do nej vošlo, proste to urobila bez rozmýšľania (pretože ak by rozmýšľala pravdepodobne by sa to nestalo). Ak jej bol čert dlžný ten dážď, tak potom Boh jej poslal jeho, aby bol znesiteľnejší. „Prepáč, ja...som ti strašne vďačná," usmiala sa naňho, keď ho konečne pustila, on si zas nervózne prehrabával vlasy a zdalo sa jej, že sa dokonca červená. „To je v pohode, odprevadím ťa domov. Mám ti zobrať tašku?" ponúkol sa. Páni, aký gentleman. „Nie, vďaka. Aj tak už pre mňa toho robíš dosť," povedala a „zahákla" sa mu svojou rukou o tú jeho. Kráčali pomaly a ticho. Teraz bol dážď príjemný a romantický, teraz jej neprekážal. Počúvala ako kvapky narážajú na povrch dáždnika a NIČ jej neprekážalo.

Keď zastavili pred jej domom ešte raz ho objala, keď ho však chcela pustiť on nepustil ju. Ale keď ju už pustil, chytil jej tvár do dlaní a vtisol jej bozk na čelo. „Nejdeš dnu na čaj?" opýtala sa, aby nebola nezdvorilá. „Si doma sama?" uličnícky mykol obočím. „Mala by som byť," prikývla so smiechom. „Tak načo čakáme? Ideme na 'čaj'," pri slove čaj naznačil prstami úvodzovky a ona ho udrela do hrude. „Veď len žartujem...Mal by som ísť domov, dnes máme návštevu," odmietol a v rýchlosti sa rozlúčili. Vošla do domu a začala pišťať od radosti ako trafená hus, ale... dal jej bozk!!!

MetalHead_55: Si mokrá ako myš, na vodu hádam nemyslíš...Keď dážď ťa hladí mokrou rukou... :D :D

FreakFromUnicorniaLand: Tak ty si ma špehoval a smial si sa na tom ako moknem, ale neprišiel si na pomoc? :-O

MetalHead_55: Sám som nemal dáždnik :D

FreakFromUnicorniaLand: A kde si bol? Nevidela som ťa!

MetalHead_55: Nuž, niekedy sa dívaš, ale nič nevidíš ;)

FreakFromUnicorniaLand: Och, cituješ z modernej Popolušky, aké pôsobivé :D

MetalHead_55: Nikoho necitujem, to je moja veta!! Oni mi ju ukradli pre svoj film ;D

FreakFromUnicorniaLand: Áno, určite :D

MetalHead_55:   :P ... A ako som si všimol, tak chrabrý princ Krasoň bol zase na blízku, aby pomohol mojej dáme v núdzi !!!

FreakFromUnicorniaLand: Máš nosiť dáždnik ;D

MetalHead_55: Alebo ty :P