Texting Story||MetalHead from UnicorniaLand

37.časť

Takže dnes sa konečne stretnú!!! :3 Tešíte sa? Dúfam, že to splní Vaše očakávania ;) Enjoy it! *BatMomma 💙

Stála na provizórnom pódiu pred všetkými zvedavými očami a jej kamarátka sedela za klavírom. Stála tu v krásnych, bielych, „stredovekých" gotických šatách s čiernym koženým korzetom. Obuté mala boty na šnurovanie a jej krk zdobil náhrdelník s príveskom netopiera. Dlhé hnedé vlasy mala dokonale rovné a na perách tmavočervený, krvavý rúž.

Prvé ľahké tóny, posledný nádych, Masonovo žmurknutie. Idem na to!

„I've heard there was a secret chord

That David played, and it pleased the Lord

But you don't really care for music, do you?" Jej hlas sa niesol celou miestnosťou. Teraz nechápala, prečo sa toho tak bála. Bol to skvelý pocit! Úplne mimoriadny pocit, ktorému sa poddala. Jej hlas sa na pieseň skvele hodil aj napriek tomu aký bol chrapľavý- práve to tej piesni dávalo potrebný šmrnc.

Posledný tón, posledné Hallelujah. Zvládla to! Celá škola stála a tlieskala. Poklonila sa raz, poklonila sa dvakrát, usmiala sa na kamarátku a zmizla z miestnosti. Potrebovala čerstvý vzduch, ale to nebol jediný dôvod prečo odišla. Mala tu počkať neznámeho...

Posadila sa na lavičku a čakala, nie však dlho. „Ahoj, láska," ozval sa za ňou mužský hlas, otočila sa a zbadala ho. Stál tam Mason. „Uhm, ahoj...niekoho čakám..." povedala mu a dúfala, že odíde (ak teba nebol on ten, na koho čakala). „Skutočne?" pobavene podvihol obočie a sadol si vedľa nej. „Môžem počkať s tebou?" uškrnul sa a ona si ho premerala podozrivým pohľadom: „Je to nevyhnutné?" opýtala sa napokon. „Máš predo mnou tajnosti?" „Nie, jaaaa... prečo tu vlastne si?" „Je tu ticho a už ma všetky tie vystúpenia unavujú," zakrútil očami a potom sa nahol, aby jej dal bozk na líce. Následne sa oprel a vytiahol mobil z kapse. A ja hlúpa som si už myslela, že je to on, ale on sa chcel len uliať z besiedky. Som taká naivná- pomyslela si skormútene. Ale čo urobím teraz? Keď príde neznámy všetko sa zvrtne úplne iným/neželaným smerom! Dopekla!!  Vytiahla mobil a napísala mu správu.

FreakFromUnicorniaLand: Kde si?

O chvíľu jej prišla odpoveď

MetalHead_55: Čakám na seba ;) Ako dlho ešte? :D

Hneď ako si ju prečítala šokovane sa obrátila k Masonovi. „To si ty?" vyhŕkla viac-menej šokovane. „Nieee, svätý Pápež," zakrútil očami a rozosmial sa. „Tak čo, si sklamaná, že som to ja?" „Blázniš? To je bomba! Celý čas som chcela, aby si to bol ty. Strašne si sa mi páčil a potom sme spolu začali chodiť, ale ja som si stále písala aj s ním... Kokso, keby tu prišiel iný chalan to by bol riadny poprask, totálny trapas! Týmto sa všetko len uľahčilo..." drmolila a až potom si uvedomila aké hlúposti vlastne tárala. „Teda, chcem povedať...tušila som, že si to ty. Bol si taaak nápadný..." hovorila, ale on ju prerušil. Presunul ruku za jej krk a pritisol svoje pery na tie jej. Znova, tak ako pred pár dňami, ale snáď ešte náruživejšie. Prisunula sa bližšie k nemu a bozk prehĺbila. Tak to je sila!

„Takžeeee spolu chodíme?" uškrnul sa a ona zostala v pomykove. „Teda, ja neviem...myslela som...pobozkal si ma...chodíme spolu?" koktala a on sa zasmial: „Jasné, že chodíme...teda ak chceš! A chceš?" Namiesto odpovede ho znova pobozkala. Určite sa mali ešte o čom rozprávať a čo to si dovysvetľovať, ale...to mohlo kľudne počkať.