Texting Story||MetalHead from UnicorniaLand

32.časť

Hneď ako vošla do malej útulnej cukrárne odsunul jej stoličku a podal jej „menu". Poobzerala sa dookola, nechodila tu často, ale vždy sa jej tu páčilo. Miestnosť bola polkruhovitá, okná do ulice boli veľké a zdobené zelenými závesmi. Zelené bolo vlastne takmer všetko od obrusov na stole až po dekorácie a poháre. Zelená dokonale ladila s drevom, ktorým bola miestnosť obložená. Na každom stole horela sviečka, čím bola cukráreň ešte viac romantickejšia.

Neustále sa na ňu pozeral. Privádzalo ju to do rozpakov. „Čo je?" usmiala sa a on nevinne mykol plecami: „Som len rád, že si tu," povedal a znova sa zahľadel na ponuku koláčov. Na začiatok si dali len karamelový veterník a minerálku. Jedli v tichosti, rozhovorili sa až pri druhom dezerte. On si objednal „belgickú tortu"- čokoládový korpus striedaný vrstvami pravej belgickej čokolády, ozdobený šľahačkou a čokoládou. Ona si zase dala zo „smotanovej torty" s jemným kakaovým korpusom s jogurtovou plnkou a malinami.

„Ako chutí ten tvoj?" opýtal sa jej. „Je skvelý, chceš ochutnať?" Prikývol a tak nabrala na lyžičku a pridržala mu ju pri ústach. „Vynikajúci! Chceš ty skúsiť z môjho?" „Daj," povedala a skúsila z jeho. „Dobrý, ale nepresvedčilo ma to. Stále nemám rada čokoládové koláče," skonštatovala. „Ale čokoládu ješ, však?" „Samozrejme, milujem čokoládu," uškrnula sa.

Bavili sa ďalej až kým nevytiahol mobil a nezačal písať. „Hej, čo to má znamenať s tým mobilom?" osopila sa naňho. „Daj mi minútku!" usmial sa znova tak nevinne. „To je drzosť!" O chvíľu jej blikla správa, práve vtedy, keď mobil odložil. Okamžite sa šla pozrieť, kto jej píše a on sa začal smiať: „Čo si to pred chvíľou vravela?" „Uhm...daj mi len minútku?" „Ale len minútu!" varoval ju. Na displeji svietilo meno Mason. Čudovala sa, prečo jej píše, keď sedel priamo pred ňou...

MASON<3: Asi ťa milujem, vieš o tom? :3

Správa ju prekvapila, vyvalila naňho oči a on sa znova zasmial: „Minúta už prešla," začervenal sa. „Ako ma máš uloženého?" „Nebuď zvedavý," vyplazila naňho jazyk. „Určite tam máš srdiečko, alebo aspoň pusu," uškŕňal sa. „Nie, to teda nemám!" bránila sa, aj keď to nebola pravda- mala tam srdiečko. „Klamárka," doberal si ju. Mobil skryla vo vrecku a ďalej sa tvárila, že na správu zabudla. Nemohla sa tých slov však celý ten čas zbaviť, boli niekde hlboko v jej hlave a aj napriek tomu ju hriali pri srdci. Asi ťa milujem, vieš o tom?

Dúfam, že som Vám nenarobila také chute ako sebe :-O :D *BM