Texting Story||MetalHead from UnicorniaLand

28.časť

Piatok. Konečne piatok! Ponáhľala sa domov a popritom si ako vždy písala s „metalistom". Stávala sa z toho každodenná rutina.

MetalHead_55: Treba prebrať to stretnutie, veď už v pondelok je besiedka...

FreakFromUnicorniaLand: Čo chceš preberať? :D Proste sa stretneme a hotovo :D

Ale...sme na to pripravení? Poznáme sa dostatočne na to, aby sme sa stretli?

Trochu sa toho bála, pretože to znamenalo čeliť tvárou v tvár zisteniu, že jej neznámy nie je ten, ktorého chce. Ako sa mala tváriť? Čo mu mala povedať? Je zaľúbená do niekoho iného a on aj očividne vie do koho. Aj on pre ňu znamenal veľa a písalo sa jej s ním skvele, ale...keď ON má také krásne oči, a je tak sakramentsky príťažlivý!!!

MetalHead_55: Samozrejme, že sme ;)

FreakFromUnicorniaLand: Skutočne? A vieš napríklad, aké je moje obľúbené zviera? Hm?

MetalHead_55: Noooo...pes? :D

FreakFromUnicorniaLand: Si vedľa :P No vidíš, nevieme toho o sebe veľa...Zahájime teda zoznamovací kvíz-otázky a odpovede! Áno, som proste hlavička! :3

MetalHead_55: Odmietam vypovedať bez svojho právnika :P

FreakFromUnicorniaLand: Sklapni, nemáš na výber ;P Uskutočníme to hneď ako prídem domov zo školy :-* Zatiaľ sa maaaaj

Ledva sa s ním rozlúčila počula za sebou kroky a lapanie po dychu. „Počkaj...niečo si si zabudla..." zavolal za ňou. Otočila sa a zbadala HO. Držal v ruke jej kľúčik od školskej skrinky. No jasné, môj záchranca. On je proste vždy v správny čas na správnom mieste. „A ako vieš, že je to moje?" doberala si ho a on sa uškrnul: „Je na tom prívesok AC/DC," podal jej ho a ona si ho vzala. „Dostal si ma. Vďaka," usmiala sa. „Aj nabudúce," žmurkol na ňu. „Uhm, ideš...domov?" „Prirodzene," odvetila. „Môžem sa pridať?" opýtal sa. „Chceš ísť ku mne domov?" „Tak ty ma proste neprestaneš stále pozývať?! ...Nuž, rád by som, ďakujem za pozvanie, ale hádam až nabudúce," zasmial sa a ona ho znova udrela: „Nikam som ťa nepozvala!" „Takže ja som si to akože zle vysvetlil? Tak to rozhodne nie!" „Rozhodne áno, mal by si si zvyknúť na to, že aj ty robíš chyby," uzemnila ho. „Chyby? Čo sú to chyby? Také slovo nemám vo svojom slovníku," zatváril sa vážne. „Tak to máš zjavne staršie vydanie..."

Ani jeden z nich si to snáď neuvedomil, ale už hodnú chvíľu kráčali. Kráčali smerom domov...