Hello, BatKids 💋 I'm back!! A znova sa veeeeľmi ospravedlňujem, že som dlhší čas nič nepridala, ale povinnosti sú povinnosti! 😭 ...Ale teraz prinášam novú časť a dúfam, že sa bude páčiť ;) *BatMomma
Sedela v zamknutej izbe. Plač ju už prešiel. Nemalo zmysel trápiť sa, kvôli tomu, že si jej milovaný myslel, že sa vrhne okolo krku prvému, ktorý jej nakecá, že má audinu. Dôležité bolo, že to nebola pravda nech už si on myslel čokoľvek.
MetalHead_55: Kde si?
Mám o teba strach!
Si ešte v chate? ...Nešla si domov sama a peši, však?
Prosím, odpíš mi! Mrzí ma to!
Nikdy som o tebe nepochyboval!
Milujem ťa!
Vypisoval jej ako najatý. Každú jeho správu odignorovala, čo si vďaka skvelému systému tej aplikácie mohol všimnúť prostredníctvom „zobrazené". Netrvalo to však dlho a došlo mu, že sa ešte nebol pozrieť do ich izby. Vyšiel teda hore na poschodie a mykol kľučkou. Zamknuté. Začal búchať na dvere.
„Alice, si tam?...Alice no ták!" kričal. Po chvíľke to vzdal a zosunul sa na zem, oprel sa chrbtom o dvere a skryl hlavu do dlaní. „Naozaj to nebol môj nápad, som idiot, že som na to pristúpil a ešte väčší za to, že som neprehliadol o čo Jaceovi ide. Chcem, aby si vedela, že som to nebol ja, kto ti neveril. Sľubujem, že sa už nič také nestane, len mi daj druhú šancu. Nechcem sa s tebou rozísť..."
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Za dverami počul šuchot, už si bol istý, že tam je. Presunula sa až k dverám, pravdepodobne sa posadila na zem ako on. Bolo to znamenie, že počúva čo hovorí, že má pokračovať. „Al? O chvíľu je polnoc. Všetci sa chystajú von sledovať ohňostroj... Dal som si predsavzatie, že ti budem bezvýhradne dôverovať a že ťa už nikdy nenechám samú a hlavne napospas mojim kamarátom...Al? Ešte sa hneváš?... Nechceš mi dať novoročný bozk?" hovoril pomaly, s krátkymi chvíľkami ticha v pravidelných intervaloch. Potom znova počul šuchot, tentoraz dlhší. Potom mu blikla správa a on si ju horlivo prečítal...
FreakFromUnicorniaLand: Aby si vedel, prehovoril ma len ten ohňostroj!
V tom sa dvere otvorili, čo nečakal a prevalil sa dozadu. Ležal na zemi a ona stála nad ním a smiala sa. Obišla ho a podala mu ruku. „Poď, ty idiot, lebo to zmeškáme!" povedala v návale smiechu a on sa ochotne chytil jej ruky.
