Texting Story||MetalHead from UnicorniaLand

21.časť

Povedzme, že mám dobrú náladu, a tak pridávam dnes ešte jednu časť 😆 Toto je historicky po prvýkrát, čo som to urobila, haha 😂 ... V tejto je zase viac rozprávania, ale keďže sa každou časťou blížime viac a viac k ich stretnutiu, opis je nevyhnutný ;) Užite si toooo! A keby ste niekto chceli venovanie, tak stačí povedať 💋 BatMomma

Rozprávali sa takmer celý večer. Hľadel na ňu so záujmom, počúval každé jej slovo a ona zase jeho. Bol tu, mala ho celý čas na očiach a aj keď videla, že občas píše na mobile, rozhodla sa nepodrobiť ho výsluchu tretieho stupňa. Radšej si užívala tieto chvíle, pretože potom už možno nedostane šancu sa s ním porozprávať. Rozčuľoval ju však jej neznámy, vypisoval jej- väčšinou len smutné smajlíky a citoslovcia ako „fňuk" a pod. Takže úprimne, aký šialený by musel byť ten chalan sediaci pred ňou, aby jej zároveň aj vypisoval pod anonymným menom?

Viac jej to však nedalo a keď mal znova v ruke mobil opýtala sa: „Čo stále píšeš?" zatvárila sa podozrievavo a on sa usmial, trochu vyvedený z miery, ale potom povedal: „Len občas odpisujem na správy, hádam ti to nevadí?" opýtal sa a znel ustarostene. „Odpisuješ dievčatám?" „Ups, trapas...trochu si ma pristihla...niekedy sú neodbytné," zatváril sa nevinne, odpovedal takmer bez váhania. „Áno, trapas..." zamrmlala a postavila sa na odchod. Niekedy je lepšie nepýtať sa.

Zvolal za ňou, ale neotočila sa, nechcela byť neodbytná ako ostatné, pochopila kedy je čas odísť.

_______________________________________________________________________

Stála pri stole a napchávala sa, občas si bola zatancovať ak ju pozval nejaký chalan, alebo ju vytiahla jej kamoška. „Hej, prespíš tu?" pýtala sa jej a ona pokrútila hlavou: „Taká opitá nie som," odvetila. Vlastne nie som vôbec...možno by som mala, lepšie by som vydržala v miestnosti s tými tupcami- pomyslela si. Poobzerala sa okolo seba, jej okolie sa zmenilo v psycho. Všetci hulákali, dokonca boli hlasnejší než hudba. Presne ako predpokladala v každom rohu sa našiel oblizujúci sa párik, niektorí grcali z okna a niektorí z neho dokonca vyskakovali. Vyskakovali z neho najmä baby- opité a nahé rovno do snehu. Mala by nasledovať chvíľka ticha, pretože ich mozog očividne spáchal samovraždu- pomyslela si.

MetalHead_55: Milááááááčikkk :4/*963

MetalHead_55: Kde sqiiiiiii?-

MetalHead_55: Veríš me ze vidím dvojmq? kks/ bol0 by pekné vidiet ťa dvojmoooo <2

MetalHead_55: Bananaaaaaaa

„Metalista" jej nedal pokoj a zjavne bol dosť opitý. Nevedela, kde sa nachádzal, ale posledná správa jej to nepriamo prezradila. Polovica psychiatrického ústavu spievala „hymnu mimoňov". Čím to bolo, že si nevšímala žiadneho iného chalana a znova mala pred očami len JEHO? Práve sa postavil, zatackal a zajačal: „POTATOOOOOOO!!!" spevavým tónom. Nemohla si pomôcť, musela sa smiať. Naozaj totálne psycho a to ešte neprišlo to najhoršie. Poslednou kvapkou totiž boli až hity Michala Davida a tak sa vybrala hľadať štuple do uší. Medzitým však odpísala jej neznámemu to prvé, čo ju napadlo:

FreakFromUnicorniaLand: Potatooooo