Opatrne dievčatko, lebo inak...

Keď plány výjdu

Cyprián sa usmieval od ucha k uchu, keď sa dozvedel čo stojí za novým obrazom, ktorý mu do galérie Maxim doniesol. Mal toho maliara rád a po vypočutí skrátenej verzie príbehu sa zaprisahal, že pomôže. Bol by idiotom keby nie. Kto by odolal dopomôcť tomu ruskému princátku dostať to čo chce, keď vedel, že sa mu to trojnásobne vyplatí? Navyše mal rád zábavu a toto vyzeralo byť na poriadnu jazdu.

------------------------------------------------

Zabehlo mi šampanské. Priamo pred všetkými v miestnosti. Začala som sa dusiť drahým nápojom, ktorý mi momentálne dráždil hrdlo. Čo to do prdele má znamenať?! Lapala som po dychu a bola rada, že som sem dnes v noci išla sama, lebo ak by toto videl niektorý z mojich známych asi by ma kleplo. Ako-tak som sa upokojila a všimla si, že veľa ľudí sa na mňa pozerá. Sakra! Musím rýchlo zmiznúť než si niekto všimne tú podobu. Ale najskôr musím nájsť majiteľa galérie. Ten obraz musí ísť preč a to hneď! To bolo neskutočné. Ako nočná mora, ktorá sa vynorí po troch mesiacoch len-tak z ničoho nič.

Po tom všetkom, čo som musela podstúpiť, aby som utiekla vôli môjho otca mám teraz pred očami obraz dokazujúci moju hanbu, ktorú som musela prekonať. Nikdy nezabudnem na tú šialenú noc v bare, kde som zo seba urobila obyčajnú ožratú chuderu len aby som dosiahla svoje. Pamätám si každý detail napriek miernej hladiny alkoholu v krvi. Pamätám si muža na bare, ktorý tam osamotene pil whisky. Pamätám si ako som ho zvádzala lebo ako jediný sa mi tam v tú noc pozdával. Ako som potom zdupkala, lebo som stratila odvahu. Ako ma on prenasledoval a prekvapil na dámskych záchod kde mi pomohol nevedomky spečatiť môj osud. Nebolo to nič krásne, jemné ani príjemné. Bolelo to a kurevsky. Napriek tomu so si tam našla iskričku potešenia, ktorú mi doprial a ktorá mi dopomohla k prvému orgazmu v mojom živote. Pamätám si ako som tam potom meravo stála, opretá o umývadlo a cítila tupú bolesť ako sa zo mňa vytiahol. To čom nečakal bolo, že ma očistil. V očiach sa mi zberali slzy a ja som uvažovala, či to predsa len nebola najväčšia chyba v mojom živote. No potom ma ten neznámy chlap pobozkal do vlasov. To bolo tesne predtým, než odišiel.

Po tejto noci nasledovali tri necelé mesiace, kedy sa som sa snažila vyrovnať s novými životnými okolnosťami. Často som na tú noc myslela a to bol dôvod prečo som dnes prišla sem. Do galérie slávneho Domenica Cypriána. Chcela som sa odtrhnúť od všetkého, čo mi mátalo myseľ, keď v tom som zastala pred obrazom anonymného ruského umelca. Oči som vyvalila na ten výjav a zabehol mi zlatistý mok. Bola som to ja. Nepochybne. Boli to moje črty, síce trochu nepresné, ale boli. Plus tá presnosť pre detail! Nebolo pochýb, že to maľoval ten chlap, ktorý ju pripravil o panenstvo. Bol to pohľad do zrkadla na nich dvoch. Ona na vrchole potešenia a okolo nej tmavý tieň predstavujúci jeho. Bol zahalený, ale úškrn na jeho tvári bol jasne čitateľný. Ten hajzel! Ako sa opovažuje! Ju tu vystaví s nahými prednosťami, ale seba schová v tieni? Tu v najluxusnejšej galérii v celom meste? Kam kedykoľvek mohol prísť hocikto kto ju poznal? Nasrato som pokrútila hlavou a rýchlo vykročila za najbližším čašníkom so šampanským. Musela som mať vražedný pohľad, lebo hneď ako som mu prázdny pohár od šampusu položila na tácku, celý zbledol.

,,Chcem hovoriť s majiteľom galérie alebo s niekým kto riadi predaj." Znelo to skôr ako rozkaz, než prosba, ale bolo mi to jedno. Vyhabkal, ktorým smerom mám ísť a už len čumel na môj chrbát ako som mašírovala preč. Podľa jeho slov som našla pri recepčnom pulte elegantne oblečeného muža.

,,Dobrý večer. Ste pán Cyprián?" Oslovila som ho rázne. Pár zeleno-hnedých očí sa na mňa prekvapene pozrel. Už som o ňom počula. Talian, ktorý sa rozumel dvom veciam. Umeniu a výkvetu spoločnosti. Venoval jej lišiacky úsmev.

,,To budem asi ja. Ako vám môžem pomôcť slečna..."

,,Whitethorn. Devon Whitethorn." Rýchlo som odsekla.

,,Dobre slečna Whitethorn, čo pre vás môžem urobiť?" Postavil sa pred ňu a plne sa vystrel. V očiach mal niečo čo sa mi nepáčilo. To ako si ma prezeral...

,,Chcem kúpiť jeden obraz. Hneď s tým, že už dnes v noci ho budem mať doma." Povedala som rázne a prekrížila si ruky. Kašľala som na zdvorilosť a všetky omáčky okolo. Potrebovala som dostať ten obraz z miesta, kde ho mohol každý vidieť.

,,Dobre skúsim vám pomôcť, no to závisí od toho, ktorý obraz máte na mysli." Vysvetlil Cypriano a začal sa hrať so svojím prsteňom. Niečo mi hovorilo, že presne vie, ktorý obraz myslím.

,,Ten s tým dievčaťom v zrkadle." Jednoznačne som odpovedala.

,,Ten? Nie je trochu príliš vulgárny pre vás slečna?" Spýtal sa naoko prekvapene. Zmrd! Dobre som vedela, že si ma doberá.

,,Hej ten. Tak zakoľko?" Opýtala som sa netrpezlivo. Mala som chuť mu vraziť do zubov, keď sa ľútostivo uškrnul.

,,Je mi ľúto, ale ten je nepredajný."

,,Čože?! Si robíte srandu!"

,,Obávam sa, že nie. Autor je môj dobrý známy a vyjadril sa jasne. Môžem ho tu mať vystavený, ale nesmiem ho predať." Určite mu jednu vrazím.

,,Tak ho schovajte niekam do skladu!" Vyhŕkla som.

,,A prečo by som to robil?" Začudovane sa na mňa pozrel. V očiach mu šili všetci čerti.

,,Nehrajte sa na debila! Dobre viete prečo." Oborila som sa naňho. Teraz však nebezpečne privrel oči.

,,Opatrne, slečna Whitethorn. Mohlo by sa aj nedopatrením stať, že fotku tej maľby uverejním v novinách."

,,Vy špinavec." Zasyčala som naňho. Tentokrát sa mu v tvári zračilo čosi iné. Akoby úplne pobavenie z očakávajúcich udalostí.

,,Pokiaľ chcete, môžem vám veľkoryso dať číslo na toho umelca. Potom závisí len na vás ako sa s ním dohodnete." Navrhol. Nevedela som čo iné, tak som na to prikývla. Aspoň tomu poondiatemu hajzlovi poviem osobne pár teplých slov od srdca. Potom, čo mi majiteľ galérie nadiktoval číslo som sa otočila a bez rozlúčky odtiaľ odišla. Bola som rozzúrená, no počkala som až kým som sa nedostala k sebe do bytu. Do mobilu som zúrivo naklikala číslice a bez premýšľania stlačila tlačítko volať. Vôbec som nerozmýšľala čo poviem a keď sa ozvalo pípnutie príjemcu tak ma zamrazilo.

,,Konečne dievčatko."

-----------------------------------------------------

,,Telefonát od Domenica ma prekvapil a príjemne potešil. Práve som pracoval na výkazoch ohľadne mojich investícií. Hneď ako som mu však zdvihol som vedel, že ich dokončím prinajlepšom až zajtra.

,,Bola tu." Povedal bez pozdravu.

,,Si si istý?"

,,Viac než to. Chcela ten obraz silou-mocou kúpiť alebo ma prehovoriť nech ho dám z očí. Musím povedať, že má ostrý jazýček, tá tvoja malá zábavka." Uznanlivo povedal a do hlasu sa mu vkradol taliansky prízvuk.

,,Vieš o nej niečo?" Skočil som mu do reči.

,,Predstavila sa mi ako Devon Whitethorn, no nič viac." Haa! Ja som vedel, že mi dala falošné meno.

,,Urobil si, čo si mal?"

,,Za koho ma máš? Samozrejme, že áno! Má tvoje číslo takže očakávaj, že ti každú chvíľu zavolá."

,,Ďakujem. Máš to u mňa."

,,S tým počítam. Dúfam, že stála za to čakanie." A zložil.

,,O to sa neboj priateľu."

A mal pravdu. Netrvalo to dlho a mobil mi znova začal vyzváňať. Neznáme číslo. Jej číslo. Tým som si bol istý. Milujem keď plány výjdu ako chcem. Zhlboka som sa nadýchol a odpovedal volajúcemu.

,,Konečne dievčatko."