Opatrne dievčatko, lebo inak...

Dobré ráno

  ,,Takže si sa rozhodla," skonštatoval a venoval mi potešený, až samoľúby pohľad. Vedel to. Celý čas vedel, že za ním prídem. Zmrd.

  ,,Síce toho budem asi ľutovať, no pripime si na to," zahlásil Niko. Max zaklonil hlavu a rozosmial sa. Bože! Ja som pristúpila na zmluvu so psychopatom.

  O dve hodiny na to sme si s Maximom presne stanovili hranice a pravidlá. Doladili sme niektoré detaily, no základ bol ľahký. Navzájom sa využijeme. Ja budem s ním do doby, kedy sa konečne zbavím Novaka a svojho otca. Na druhú stranu mu budem do tej doby plne patriť. Síce som mala na jazyku horkú chuť z toho, že budem pravdepodobne vyzerať ako vydržiavaná štetka, no zúfalé časy si žiadajú zúfalé činy. No a čo?! Možno bude aj sranda (to ale už hovoril môj opitý mozog). 

  Ani som nevedela ako, no po čase sme sa my traja smiali ako tí najlepší kamaráti a dorazili sme nejakú fľašu domáceho liehu od Maximovho dedka. Niko tvrdil, že som asi prvá ženská, ktorá nie je z Ruska, ktorej tá alkoholická kyselina neprepálila žalúdok. Veselo na mňa pozeral a znova mi dolial. Ak by sa ma niekto opýtal na čom sme sa zabávali, nevedela by som odpovedať ani keby mi nôž pri krku držali. Len viem, že čím viac som pila, tým som bola uvoľnenejšia a... no prítulnejšia. Akoby aj nie? Predo mnou boli dvaja neskutočne sexy chlapi, ktorí boli ako jing a jang rozdielni a zároveň rovnakí.

  Široko som sa usmievala na Nika, keď som pocítila ruku okolo svojho pása. Zvedavo som sa otočila a vtom sa mi na ústa prilepil Maxim. Bola som tak prekvapená, že som najprv s otvorenými očami naňho hľadela, no potom som sa podvolila. To bolo asi poprvýkrát, čo ma pobozkal. Bolo to..bolo to....

                                                 ---------------------------------------------------------------

  ,,Ty kokos! Ty máš nejakú novú super schopnosť, alebo čo? Pobozkáš ju a ona odpadne?" Začudoval sa Niko a začal sa rehotať. Zbožňoval som toho chlapca, no keď bol opitý, mal som ho chuť zaškrtiť. Nech si hovorí čo chce, piť určite nevie. 

  Sklonil som hlavu a so zdvihnutým obočím sa pozrel do Devoniných tmavých vlasov. Ona naozaj odkvacla. Hlavou sa mi spola zvalila na rameno a hruď a oprela sa o mňa celou váhou. Keby som sa posunul, okamžite by spadla priamo na nos. Pokrútil som hlavou a dorazil svoj pohárik.

  ,,No Max, máš čo si chcel. Spokojný?" opýtal sa Niko, no vyzeral, že ani moju odpoveď nepotrebuje. Vedel svoje. Odignoroval som ho a zamyslel sa.

  ,,Myslíš, že by bolo blbé keby som ju teraz vzbudil a zavolal jej taxíka?"

  ,,Maxim, to by bolo naozaj blbé," odpovedal mu Niko.

  ,,Tak čo s ňou teraz? Nechám ju tu prespať?"

  ,,Vieš čo? Nakoľko máte spolu tú dlhodobejšiu dohodu o vzájomných výhodách asi by bolo fajn prejaviť voči nej nejaké tie ľudské city, ako napríklad zmilovanie," navrhol mi so sarkastickým tónom. 

  Ako já som ho neznášal keď bol opitý! Vtedy mal ten najpodrezanejší jazyk na svete. A mal vždy pravdu. Vzdychol som si a pritiahol si jej telo k sebe. Nadvihol som ju a poľahky odniesol do svojej provizórnej postele. Ako-tak som ju uložil medzi more diek a vankúšov, ktoré som tam mal a zapozeral sa na ňu.  Bola na môj vkus bola príliš chudá, ale mala isté kúzlo. Asi sa mi na nej páčila najviac tá jej záplava čiernych vlasov, ktoré sa jej liali dole plecami. A potom tu boli samozrejme jej oči. Neviem či to vyplývalo z mojej podstaty maliara, no ľudské oči ma vždy neuveriteľne priťahovali. Pre svoju jedinečnosť, pre tú skrytú paletu farieb za mihalnicami. A Devon mala oči na dlhé zapozeranie sa.

  ,,Jahniatko na striebornom podnose pripravené pre vlka," ozvalo sa vedľa mňa a ja som sa usmial.

  ,,Konečne múdre slová môj sovietnik."

  ,,Len jej neublíž," ozvala sa v jeho hlase malá obava.
 
  ,,To už si mi tuším hovoril."

  ,,A nemám najmenší problém zopakovať ti to," vyhrážne sa na mňa pozrel a otočil sa na odchod. Vedel, že tu už nemá čo robiť. Počkal som kým sa zavreli dvere a zubato sa usmial na svoju korisť. Hold, keby bola  pri vedomí...ale ona nie je.

  Sklonil som sa a vyzul jej boty. Potom jej vyzliekol rifle a nechal ju len v tričku a v spodnom prádle. Sám som sa vyzul, no vyzliekol som do boxeriek. Musím priznať, že je v tom akýsi silný pocit sebauspokojenia vidieť pred sebou svoje dievčatko a vedieť, že je moje. Že mi patrí. Som majetnícky, chorý bastard. Nebojte, som si toho plne vedomý a vyžívam sa v tom. 

  ,,Max?" ozvalo sa zrazu.

  ,,Áno Devon?" 

  ,,Tvoja posteľ smrdí," povedala na rovinu. Vyletelo mi obočie, no nepodarilo sa mi zakryť smiech, ktorý mi zabublal v krku. 

  ,,Vydržíš v nej spať?"

  ,,Asi hej," odpovedala ospalo.

  ,,Teda žiadny problém."

  ,,Si strašný."

  ,,Ja viem." Uchechtla sa tomu a zakutrala sa do prikrývok. Inak, naozaj by som tie plachty asi už mal vyprať. Po tom všetkom čo zažili sa nedivím, že majú trošku špecifickejšiu vôňu. Devon vyzerala, však byť už v inom svete. Rýchly pohľad na hodiny ma presvedčil, že už je nový deň, no stále dosť času na spanie a oddych. Ľahol som si k nej dole  zvedavo si ju pritiahol bližšie. Spala ako mimino, tvrdo a pokojne. Skúsil by som si tipnúť, že ani ona často nepije. Nevadí, niekto musí umrieť na zlyhanie pečene, tak prečo nie ja?

  Síce je somnophilia niečo v čom si ľubujem, teraz by to nemalo ten správny účinok. S dievčatkom sa budem hrať až, keď sa vyspím. Pritisol som sa k nej odzadu a nasal vôňu jej vlasov. Hmmm...s tými sa teda vyhrám.

                                               ------------------------------------------------------------------

  Z úst mi unikol tichý ston, keď som pocítila neznáme vlhko na bradavke. So zavretými viečkami som si vychutnávala ten nový pocit a mierne sa prehla v chrbte. Pocítila som jemný dotyk na stehne ako mi bradavku zrazu stisli zuby. Prudko som otvorila oči a zhíkla pri pohľade pred seba.  Nad mojím telom sa týčil Maxim ako dravá mačka a ja som sledovala hru svalov na jeho chrbte zatiaľ čo sa mi maznal s citlivou bradavkou. Tričko s podprsenkou sa mi ani neunúval vyzliecť. Len mi ich vysunul hore ku krku a stále pokračovať v dráždení môjho tela. Sykla som, keď mi zrazu prstami vkĺzol za nohavičky. Vtom sa mi pozrel do očí a široko sa usmial v tej istej chvíli ako som sa zachvela od jeho prstov.

  ,,Ty ochen' Krasivaya golaya." povedal mi a dal mi bozk na kľúčnu kosť.

  ,,To je rusky?"

  ,,Da." a vrátil sa k predchádzajúcej činnosti. Chcela som ešte niečo povedať, no zmohla som sa len tichý vzdych. Cítila som na pokožke jeho úsmev.

  ,,Dobré ráno Dievčatko."

  

  Nový diel je na svete (konečne;) Tí z vás, ktorí si pravidelne čítajú moje odkazy vedia, že som tento príbeh neplánovala natoľko rozvinúť. Preto si presne nie som istá kam teraz smeruje.
Veľmi by som ocenila vaše názory. Veľa pre mňa znamenajú a ak máte nejaké typy alebo nápady napíšte mi ich a ja nad nimi porozmýšľam.

Dúfam, že sa vám nová časť páčila a sľubujem, že v budúcom dieli dokončia to čo začali😉

  WandaNezmar

(Preklad:
-sovietnik= radca (pravá ruka)
-ty ochen' krasivaya golaya= ,,nahá si krásna,,
-da=áno

Ten preklad berte s nadhľadom. Som samouk:)