Odľahlá krajina chladu si prešla mnohými silnými panovníckymi rodmi od jej vzniku. Všetko to začalo v Kyjevskej Rusi s dynastiou Rurikovcov skrz Godunovcov a posledným šľachtickým rodom, ktorý zasadol na ruskom cárskom tróne bola rodina Romanovcov. Táto rodina, rokmi velebená, bola ponížená a zahnaná do kúta. Konflikt ich doby im nedovoľoval prežiť a preto za nimi poslali mužov bez mena aby ich vo vyhnanstve zmasakrovali. Nikto z hlavných členov neprežil. U čoho však boli ruské tajné sily menej dôsledné boli bratranci a vzdialenejší príbuzní tejto rodiny. Na smrť vystrašenej, no odhodlanej matke sa podarilo vymeniť svojho syna za na smrť chorého chlapca z dediny. Tiskla si k hrudi neznámeho chlapca, ktorý už ani nevnímal čo sa okolo neho deje keď ich dverami vtrhli vojaci. V posledných chvíľach kedy žena prosila o život, jej slúžka s veľkým lodným kufrom mierila na vlakovú stanicu. Kúpila si lístok a zaplatila za batožinový priestor. Na konci cesty vlakom mala už nechty obhryzené do krvi a mala chuť šťastím plakať, keď sa konečne dostala do bezpečia. Jej slzy radosti pramenili zo skutočnosti, že chlapec v kufri prežil. Bol pomočený a celý sa triasol, no žil. Jeho meno sa bála vysloviť, no medzi záhybmi kufru mala dobre schované dokumenty dokazujúce totožnosť dieťaťa i jeho nárok ruský trón. Bála sa ich však použiť čo bolo dobre. Len by zašepkala príbuzný dynastie Romanovcov a hneď by jej letela guľka hlavou. S peniazmi, ktoré dostala od svojej, pravdepodobne už zosnulej, pani si našla cestu do temných uličiek mesta kde sa spoznala s mužom menom Krushnic. Pán Krushnic sa žival falšovaním dokladov a za slušnú čiastku peňazí sa o pár dní stal z chlapca i zo slúžky niekto s priezviskom Sevostyanovci. A o pár mesiacov sa zo slúžky stala pani Krushnicova. Novomanželia prijali chlapca za svojho, obaja si plne vedomý jeho pôvodu i toho čo by sa im stalo keby sa to prišlo.
Pán Krushnic sa začal venovať menej zárobkovým, no o to viac legálnejším činnostiam a do roka sa mu s manželkou narodilo dieťa, syn. Ten syn vyrastal so zadumaným starším bratom, ktorý mal v očiach skoro vždy smútok. Tak sa mladší z dvoch chlapcov rozhodol, že bude svojho staršieho kamaráta ochraňovať. Vedeli, že nie sú si ozajstnými bratmi a preto sa rozhodli vytvoriť inú druh puta. Vyrástli a obaja si založili rodiny, obaja mali synov a obaja pracovali spolu. Jeden viedol a druhý nasledoval. A to isté sa zopakovalo u ich detí. Rodina Krushnic vždy dohliadala na Sevostyanovcov a vznikla z toho tradícia. Stali sa nerozlučnými. Nejako sa vždy podarilo aby na každé dieťa z rodiny Sevostyanov bolo jedno dieťa s priezviskom Krushnic. Neboli ich sluhami a ničím takým. Boli ich pravými rukami. Stali sa sovietnikmi. Vzťah medzi každou dvojíc bol jedinečný a pevný ako tie najsilnejšie korene dubu. Pre niekoho z vonkajšieho sveta kto do toho plne nevidel by to bolo asi, určite, choré a neprirodzené. No tak to už raz bolo. Sovietnik vždy stál na strane svojho zverenca nech sa dialo čokoľvek. Bol tam, keď to bolo najnutnejšie a bol tam aj vtedy, keď sa ten malý zmrd ktorý mu prischol na krku potreboval vyrozprávať. Nikdy si neklamali do očí a bolo po generácie známe, že niektoré páry sa moc nemuseli a boli k sebe repulzívni, no na konci dňa stáli bok po boku.
Mikhail Sevostyanov mal dvoch synov. Jeho prvorodený sa mal volať po ňom, no žena ho uprosila aby sa volal Michael. Pochádzala zo slušnej rodiny a taká aj bola. Slušná. Miltonovci ju vychovali krehko a nikto za ten šíry svet nedokázal pochopiť prečo sa vydala za toho pofidérneho obchodníka s obrazmi. To, čo na nej sprvu Mikhail zbožňoval sa mu po pár rokoch zunovalo. Nešlo o to, že Nina robila niečo zle. Práve naopak. Bola vo všetkom perfektná a tak strašne submisívna. Vždy bolo všetko upratané, prichystané, navarené, nikdy sa na nič nepýtala a nikdy žiadne z jeho rozhodnutí nespochybňovala. Stále bola do Mikhaila naivne zaľúbená i v tú kedy na ceste domov z obchodnej schôdzi stretol Alinu. Toto dievča nebolo až tak slušné ako jeho doma zakríknutá ženuška. Nie, toto dievča v sebe malo oheň a ten oheň preniesla na svoje plátna. Mikhail nevedel či sa viac zbláznil do nej alebo do jej obrazov. Bola neskutočnou, no mala v sebe tú iskru života, ktorá nedokáže obstáť na jednom mieste. Preto jedného letného večera stál Mikhail na vlakovej stanici spolu so svojím priateľom Yuryim a sledoval odchádzajúci vlak s Alinou vo vnútri. Yury myslel na svoju znova tehotnú a na vlastného syna. S miznúcim vlakom v diaľke sa Mikhailovi priznal, že mu bude Alina chýbať. Aj keď bola iba jeho milenkou, Yury ju mal akosi radšej než Ninu. Chápal, čo ho na nej Mikhaila priťahovalo. No nedalo sa už nič robiť. Obaja sa potom bez slova vrátili domov ku svojím rodinám a pozorovali svojich synov ako sa hrajú v letných lúčoch. Michael a Nikita sa narodili od seba s jeden a polročným rozdielom, ale i tak si boli blízky. Podobne ako ich rodiny. Všetko sa však zmenilo, keď na konci novembra prišiel do domu Sevostyanov list adresovaný Mikhailovi. Po jeho prečítaní sa bez vysvetlenia zbalil, zavolal Yuryho a na dva týždne zmizli. Keď sa vrátili, Mikhail držal v náručí malé bábätko.
A tak do ich životov vstúpil Maxim. Syn zosnulej ruskej umelkyne Aliny Ivanovej. Pohľad na to dieťa zničilo Nine život. Vždy verila, že ak bude dobrou a poslušnou manželkou osud sa jej za to odvďačí verným a milujúcim manželom. No tu stál, muž ktorého si vzala z veľkej lásky, ktorá však pretrvala len na jej strane. Niečo sa v nej zlomilo. Prijala toho bastarda do svojho domu a dúfala, že sa vecí nejak vrátia do ich pôvodného stavu. Nestalo sa. Kde sa len otočila videla toho parchanta. Vždy si niečo čmáral. A to ju hnevalo zo všetkého najviac. Ako naňho Mikhail s láskou hľadel keď si malý Maxim čmáral tie svoje nezmysly. Jeho otec v ňom videl obraz Aliny a badal stopy ohňa, ktorý mala aj ona. Syn očividne podedil talent po matke a Mikhail sa ho rozhodol legitimizovať a dať mu vlastného sovietnika, Yuryho druhé syna, ktorý sa narodil v približne rovnakom období, Nikolaya. To bola pre Ninu posledná kvapka. Dopriať tomu bastardovi priezvisko Sevostyanov a vlastného sovietnika? To bolo na ňu moc. Svoju horkosť prenášala na vlastného syna, ktorý malého Maxima od prvého okamihu nenávidel a pomaly začínal nenávidieť aj vlastného otca kvôli tomu ako toho malého usmrkanca mal očividne radšej.
Nina sa rozhodla od Mikhaila odísť aj so synom. Dala mužovi na výber. Buď oni alebo bastard. Po jeho odpovedi si vzala kufre a odišla z domu. Nakoľko jej rodičia už boli mŕtvi zamierila ku svojmu bratovi a tam aj ostala. Pavel pri pohľade na nešťastnú sestru sa rozhodol konať a pomstiť sa nenávidenému švagrovi. V momente ako boli rozvedení zamieril za správnymi ľuďmi na úrade a prezradil im skutočný Mikhailov pôvod. Dúfal, že ho tajní zabijú, nenápadne odpracú niekam do jarku v lese. Stalo sa však niečo čo by ho ani v najdivokejšom sne nenapadlo. Vláda rodinu Sevostyanov finančne vykompenzovala. Samozrejme všetko v tajnosti. Súrodencov Ninu a Pavela triaslo od hnevu keď sa to dozvedeli. Michael to videl. Videl hnev, zúrivosť a zúfalstvo a matkinej tvári a rozhodol sa konať. Rozhodol sa Maxima zabiť.
Vedel kedy nebude otec doma. Bolo to tak jednoduché. Vo vnútornom vrecku kabáta mal schovaný kuchynský nôž, ktorého rukoväť sa mu zabodávala ho rebier, keď sa plížil oknom dnu. Potichu našľapoval až k obývačke kde vedel, že ten démon bude. A tak bolo. Sedel na zemi a ceruzkou prechádzal po papieri. S čím však Michael zabudol rátať bol Maximov sovietnik. Našťastie malý Nikolay tvrdo spal na gauči. Michael vybral nôž z púzdra a chystal sa urobiť krok vpred keď ho zarazil hlas z druhej strany miestnosti kde práve dverami vošiel Nikita. Jeho vlastný sovietnik, s ktorým sa mu puto pretrhalo vo chvíli kedy jeho matka odišla z domu. Nikita naňho pozeral s veľkými orieškovými očami, ktoré sa rozšírili keď si všimli nôž v Michaelových rukách. Maxim spozornel a najprv uvidel vystrašené Nikitu. Keď sa začal otáčať, Michael musel konať. Rozbehol sa vpred a veci sa zbehli príliš rýchlo. Miestnosťou sa ozval buchot, poplašný krik a nakoniec ston bolesti. Michael cítil ako sa jeho nôž zaboril do mäkkého ľudského tela, no keď sa pozrel na tvár chlapca, ktorého prebodol, nebol to jeho mladší nevlastný brat ale jeho vlastný sovietnik. Nikita sa vrhol vpred a práve včas odsotil Maxa z trajektórie noža, no sám pocítil jeho čepeľ. Michael od neho zhrozene odstúpil a videl ako nôž ostal zabodnutý v jeho boku. Mladík zhrozený sám sebou odtiaľ utiekol a to bolo naposledy čo Nikitu videl. V tú noc plakal až sa slzami dohnal k spánku. Od matky sa po niekoľkých trýznivých dňoch dozvedel, že prežil. Otec mu však odkázal, že v jeho dome po tom incidente už nie je vítaný. Nič z toho sa nebude riešiť skrz políciu a to je posledná láskavosť, ktorú mu dá. Po tom sa mu už nikdy nemá ukazovať na oči. Tie slová Michaela zlomili viac než by si sám sebe bol ochotný priznať.
A to bola len časť príbehu z minulosti dvoch bratov, ktorí práve teraz sedeli oproti sebe za Maximovým jedálenským stolom. Niko po celý čas vražedne zazeral na staršieho z dvojice a Devon stála vedľa neho, teraz oblečená v župane, a počúvala slová ktoré si muži vymieňali. Michael raz a znova prišiel za Maximom a bola tu len jedna otázka, ktorá visela vo vzduchu. Kde mal ten nôž schovaný teraz?
Sľúbila som to už dávno, no až teraz som sa k tomu dostala. Vytvorila som novú obálku pre tento príbeh a chcela by som vedieť váš názor na ňu. Či sa vám bude páčiť alebo nie. Je to ten obrázok hore, čo som pripojila k príbehu. Prosím, povedzte mi úprimne či môže byť (robím to len a len kvôli vám). Ďakujem😁
BINABASA MO ANG
Opatrne dievčatko, lebo inak...
Teen FictionČo sa stane, keď sa mladá baba tvári až moc skúseno a vyspelo? Keď zo seba robí obyčajnú malú kurvičku, ktorá je pri tom stále pannou? A čo urobí chlap, ktorý sa jej rozhodne dať lekciu?
