Hunters: Kliatba krvi [1] ✔

2.Smrť za pätami

Toho dňa som už Lexy doma nevidela, ale poznala som ju až priveľmi dobre, na to aby som šla za ňou.
Bola som si totiž na sto percent istá, že je na lavičke pri jaskyni.
Tam vždy našiel útočište aj jej otec.

Všetci boli zaneprázdnení smútkom a tak som išla do Hospody pri Mlyne. Taký divný názov pre hospodu, ale mali tu najlepšiu whisky.
Nie žeby som bola alkoholička, ale teraz sa mi nedalo rozmýšľať.

Všade kam prídem, po chvíli zavíta aj smrť.
Za tých 15 rokov môjho života som nemala veľa priateľov, ale aj to málo skončilo zle.
Je to náhoda?
Čo ak by prišli na to, že moje priezvisko je Drake.
Vraví sa, že kedysi dávno moji predkovia uzavreli zmluvu s diablom. Bolo to dávno, ale teraz každý vie, že neexistuje. Prečo potom pátranie po potomkoch rodu Drake nezastavili?
Tieto otázky ma škvaria celý život, ale nikdy som na žiadnu z nich nedostala odvoveď.

Pred pár rokmi, keď som mala 12, zomrela moja najlepšia kamarátka Kristy kôli mne a môjmu pátraniu po minulosti. Toho dňa som prisahala, že sa svojej minulosti navždy vzdám, nech už je akákoľvek.

Vtom do hostinca vletela Lexy.
,,Rýchlo, jazero! Našli nás!"
,,Dobre, poďme!"
Zaplatila som a bežala za Lexy. Zrazu sa spoza kríkov vynorila mohutná postava. Bol to ešte mladý chalan, nemohol mať viac ako sedemnásť. Mal nádherné čisto modré oči a blond vlasy. To mu sí byť nejaký odfarbený fašista.
,,Ty nemusíš zomrieť. Chceme len tú strigu."
,,Ako vieš že nie som jej Sahrame?"
Na to si mladá, a ona tiež."
,,Čo keby sme sa dohodli, dobre? Môžeš zabiť najprv mňa a až potom tuto váženú pani strigu, teda, ak sa ti to vôbec podarí."
,,Podpísala si rozsudok smrti sebe a aj tej strige."
A vytiahol zbrane.
V zásobe mal tri meče, opasok s nožmi, dýku, ale žiadnu strelnú zbraň som nevidela. Fajn, aspoň umriem pomaly.
Aj ja som vytiahla svoje zbrane.
Bolo ich žalostne málo.
Len jeden meč so zakrivenou čepeľou, ale zato po dve dýky aj nože.
Vytiahol meče.
Takže to asi myslí vážne.
,,Nechcel by si namiesto strigy norlického upíra? Má váčšiu cenu."
,,Norlického upíra? Kde?"
,,V krčme pri cintoríne."
,,Ďakujem, ale myslím, že si to najprv vybavím s vami."
Sakra.
A ja som sa spoliehala na Toma.
Ten by ho so svojou partou v pohode zabil kedykoľvek a kdekoľvek.
Norlicki upíri totiž môžu chodiť na svetlo a krv potrebujú iba zriedkavejšie.
No tak nič, asi ho budem musieť zabiť.
Vrhla som sa naňho s dýkami v oboch rukách, ale môj útok odrazil ľahko a svižne.
Sekala so po ňom dýkami v snahe zasiahnuť ho, no uhýbal sa rýchlosťou svetla.
Zrazu som začula výkrik a otočila som sa.
Spoza kríkov vyšli ďalší dvaja chlapi a namierili si to rovna k Lexy.
Tá ešte nebola v mágii tak skúsená, aby porazila oboch.
Po dlhšov váhaní som obetovala oba nože a stala som sa zraniteľnou. Vedela som, že prehrávam, ale nemohla som nechať Lexy pozerať sa na moju smrť.
,,Choď!" zakričala som na ňu.
,,Nenechám ťa tu!"
,,Musíš ochrániť svoju mamu a Carla!" To ju dostalo. Už neváhala ani chvíľu a rozbehla sa preč.
Keďže ja som medzitým prisla o všetky zbrane útočila som päsťami.
Mala som pár výhod, bola som menšia, chudšia, ale nemala som špičkový tréning.
Podrazil mi nohy a ja som skončila na zemi.
Chystal sa ma zabiť.
A toto je koniec rozprávky, keď lovec chytí svoju korisť.
Vtom si všimol môj prsteň. Bol na ňom znak mojho rodu. Drake. Pozrel sa mi do očí. Zreničky sa mu rozšírili.
Bol prekvapený, no snažil sa to zakryť.
Prsteň mi strhol z prsta:
,,Kde si to vzala?"
,,Je to moje."
,,Neklam, ten prsteň je stratený už viac ako 500 rokov."
,,Mýliš sa, dal mi ho otec, a tomu zase jeho otec.Dedí sa v našej rodine už vyše..."
,,500 rokov." Dokončil za mňa.
,,Áno, a teraz príde tá historka o tej dohode s diablom? Nenechaj sa vysmiať!"
,,Takže sa priznávaš. Ku spolčeniu sa s...?
,,Diabol neexistuje!"
Prerušila som jeho trápny monológ

a zmizla som.

Niekedy sa hodí keď má človek v sebe krv čarodejnice.