Hunters: Kliatba krvi [1] ✔

1.Korisť

,,Krpaňa, nepleť sa mi tu pod nohy!" okríkol ma najvyšší z nich.
,,Choď do pekla!"
Vyžívala som sa v tom.
Toto každého z nich nasralo. Každého z lovcov.

Lovci, čo o nich povedať, boli sebavedomí, nafúkaní, egoistickí...
Normálne by mali loviť len upírov, vlkodlakov, prízraky, strigy a najmä čarodejnice.
Ale keďže moja najlepšia kamarátka je tak trochu striga, a ja ako jej Sahlari, to je niečo ako verný služobník, mám tiež svoju cenu na cenníku paranormálov, takže niet divu, že táto skupinka mladých lovcov si nás všimla.
Obratil sa k Lexy:
,,Tak za túto dostanem asi sto, nakoniec je to len striga, a zatial mladá."
A svoj pohľad potom uprel na mňa:
,,A ty, za tvoju hlavu tak tridsať..."
Ďalej už nepokračoval, lebo som mu napľula do ksichtu a ukázala prostredník.
Sčervenel od hnevu a zahnal sa po mne.
Rýchlosťou blesku som sa jeho amatérskemu pravému háku vyhla a udierala som mu pesťou do brucha až kým sa nespamätal.
Zakončila som to tvrdým úderom do sánky, ktorá sa mu s radosťou zlomila.
Už zostávali iba štyria.
Vlastne už len traja, keďže jedného svojou vodnou mágiou Lexy takmer utopila.
Na ďalšieho sme sa vrhli s Lexy spoločne. Ona zasadila úder, a ja som mu podkopla nohy.
Asi si rozmyslel s kým sa zahráva, lebo už sa nepostavil.
Chystala som sa rozbehnúť k ďalšiemu, keď som zistila že na mňa namierili svoje zbrane.
Obaja.
O stotinu sekundy neskôr mali v hlave zabodnuté krátke, ľahké nože.
Toto nikdy nesklame.
Dali sme s Lexy Hi five a pobrali sa ku nej domov.

Lexy nebola čarodejnica, ale vodná striga. Strigy sa od čarodejníc líšili tým, že sa mohli pohybovať iba v ich teritóriu. Napríklad Lexy sa nemohla vzdialiť od svojho jazera.
Strigy vykonávali iba jednoduché kúzla. Na tie zložitejšie mali moc len čarodejnice.
Boli najvyššie na Cenniku Paranormálov.
Tak nazývali všetkých neľudí jedným slovom lovci.

_ _ _ _ _ _ _ _ __ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Price of Paranormals:
1. Čarodejnice.............500₩
2.Norlickí upíri...........350₩
3.Strigy.........................150₩
4.Vlkodlaci..................100₩
5.Upíri..........................70₩

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Keď sme prišli do domu Lexyných rodičov čakalo nás tam veselé privítanie.
Jej mama bola dosť rodinný typ a tiež vodná striga. Dalo sa povedať, že jej privítania by skolili aj vlkodlaka.
Najprv nás objala a potom zavolala chudáka jej manžela ktorý niesol za tri plechy koláčov. Chápala som to. Keď sa s Lexy každé ráno lúčila, nikdy nevedela, či svoje milované dieťa nevidí naposledy.

Lexy totiž môže mrzieť. Nesmrteľné sú iba čarodejnice, hlavne tie s pentagramovým príveskom.
Tým nemôže nič ublížiť.

Po chvíli k nám prišiel Lexin mladší brat Carl.
Mal 12 rokov, roztomilé orieškové oči a svetlohnedé vlasy, narozdiel od Lexy, ktorá mala modré oči po matke.
Tí dvaja si liezli na nervy už roky.
Malý Carl odmala miloval hmyz a jašterice, ktoré si nosil domov, do spoločnej izby s Lexy. Tá má z nich odvtedy fóbiu.

,,Carl, choď privítať Alexandru!" Ich mama si potrpela na spôsoby.
Prevrátil očami.

,,Jasné" Prišiel k nej s jaštericou za klobúkom.

,,Ááá, mami! Buď ho zabiješ ty alebo ja."

Carla zrazu zmyla voda a skončil v jazere.
Všetci sa potichu chichotali. Vtom zazvonil telefón a Lexyna mama ho zdvihla. Chvíľu len počúvala, ale potom úsmev pohasol.
Zložila.
,,Čo sa stalo?" spýtala sa Lexy.
,,Lexy..."
,,Nikdy by si mi nepovedala Lexy."
Slzy sa jej nahrnuli do očí.

,,Otec, zabili ho, však?"